spravodaj

Zoraďovanie komentárov pod článkami

2010-03-12T08:00:06Z

Stránka s článkom. Nejaký dizajn, do neho vsadeny content (obsah). V rámci obsahu nejaký nadpis, zopár informačných blbostí (dátum, kategórie, podpis, klikací feedback), prvý odstavec, text a pod ním zoradené komentáre k článku. Na tému v akom poradí vlastne tieto komentáre majú byť, sa vedú siahodlhé diskusie. Fatalisti použijú sofistikovaný systém, kde si čitateľ zoradí komentáre ako chce - dokonca nielen chronologicky alebo antichronologicky ale aj podľa vetvenia diskusie (rozdiel medzi komentármi k članku a diskusiou sme už preberali - považujte to za dve odlišné veci). Veľkým odlíšením diskusií resp. komentárov k článku je to, že ich buď integrujeme k stránke s contentom alebo z contentu odkazujeme na samostatnú stránku s komentármi/diskusiou. Budem old-fashioned rovnako ako Roger Johansson z článku Reverse chronological order comments na 456bereastreet. Budem tvrdiť, že v prípade komentárov k článku, ktoré sú umiestnené priamo pod ním je hlúpe zoradiť ich antichronologicky (povinne si prečítajte článok z januára 2009) (čiže najnovšie prvé). Podľa mňa neexistuje žiadny argument PREČO by mali byť takto idiotsky zoraďované. Ja viem, že sa teraz našiel človek, ktorý by mi poskytol argumenty, že je to vlastne super. Poznám ich a čudujte sa - nevymenujem ich pretože ich považujem za nezmyselné. Ilustrácia zo spomínaného článku 1/2009 Ak chcete komentáre zoradiť opačne, nezobrazujte ich pod článkom. Vrátim sa k prvému odstavcu a ideme čítať content na stránke. Tak si prečítame nadpis, prebehneme obsah a dorazíme k prvému komentáru. Buď znechutene zatvoríme stránku v odpore ku hnoju aký produkuje anonymný dav alebo ideme postupne až dole. A teraz prichádza argument temnej strany, že "opačný order" je lepší pre tých, čo sa vracajú k diskusií. Tu je dvojitý problém. Buď sú to komentáre alebo je to diskusia čitateľov. Obrovský rozdiel a nikdy nedopustite aby sa na diskusiu používal systém komentárov k článku. Druhý aspekt je v tom, že budete tvrdiť, že máte "najnovšie komentáre bližšie" ak sú zoradené opačne. Prd. Veľký prd. Ak som navrátilec na stránku a už ma článok nezaujíma, tak otvorím stránku, stlačím Ctrl-End a som naspodu stránky a svieti mi tam posledný komentár. Zďaleka a najpohodlnejšie, najrýchlejšie. Bezkonkurenčne oproti hľadaniu "začiatku" komentárov kdesi v strede stránky jej pomalým rolovaním. Najväčší idioti totiž ku komentárom prídu buď myškou alebo stláčaním šípky nadol. V oboch prípadoch jde triafanie sa do rolovacieho pruhu napravo myšou rovnako dementné ako stláčanie šípky nadol. Skúsim teda zopakovať komentárovo diskusnú dilemu, ktorej som sa letmo venoval už v roku 2003: * vopred si uvedomte rozdiel medzi diskusiou a komentármi (vysvetľoval som vám to už v roku 2003): diskusia je komunikovanie medzi čitateľmi článku (často bez náväznosti na obsah článku) a komentáre sú striktnejšie - autor článku je agresívnejší k ľudom, ktorí nereagujú priamo k článku. Vyberte si, čo chcete od reakcií čitateľov a podľa toho ale ich aj formátujte. Ak vám vadí hnoj diskusií ale chcete ho čitateľom umožniť, tak ho umiestnite mimo stránku s článkom (vzor SME.sk) * diskusie sú teda vizuálne aj štrukturálne zložitejšie systémy: ako vzor si zoberte opäť SME.sk a pokiaľ ich teda nedokážete implementovať sami, použite napr. IntenseDebate (ten je aj pod týmto článkom - je to instantný systém a implementuje ho aj poloblb). U diskusií je bezpodmienečné vetvenie reakcií a pri predpoklade veľkého počtu reakcií by som čitateľom dal možnosť dokonfigurovať si to. * komentáre sú jednoduchší prípad a tam sú podobné možnosti (vypadáva členenie podľa reakcií) a buď ich umiestnim mimo článok alebo v rámci neho. Pokiaľ ich mám teda pod ním, tak rozhodne vyberajte zoradenie chronologicky. Komentáre by som ale tvrdo moderoval tak, aby ich počet nepresiahol schopnosti ich komplexne vnímať čitateľmi. Stále máte nutkanie protirečiť? Otvorte si môj článok Obchádzka pri zlom smere zoraďovania komentárov a položte si otázku: Ak som dokázateľne od roku 2003 nezmenil teraz zopakovaný názor a ešte ho prácne dokumentoval ilustráciou, myslíte si o sebe toľko, že komentárom k článku vyvoláte vo mne nejaké procesy, ktoré ho otočia o 180 stupňov alebo nejakým omylom prikývnem chorým predstavám o tom, že "otočený sled komentárov je lepší"? Nie, to sa nestane. Nie preto, že vyznávate "opačný smer" ale preto, že komplexnejšie nevnímate celý problém (diskusie vs. komentáre).

Pekným príkladom zle použitých komentárov sú diskusie pod článkami na humno.sk: * diskutuje sa tam v komentároch - to je prvá veľká chyba, * komentáre (aj keď už to nie sú komentáre) sú zoradené opačne, * obvykle tam je niekoľko desiatok príspevkov a slušalo by im to lepšie na samostatnej stránke.

Tak ma netrápte nesúhlasom a dokazovaním, že pravda je opačne ako tvrdím ja. Urobíte lepšie, pokiaľ sa nad tým čo tvrdím triezvo zamyslíte alebo proste odídete. Doplnené príbuzné články: * piki: Chaos v radení komentárov * pixy: Jak na diskuse a komentáře

Má štát zriaďovať separované webové sídla?

2010-03-10T17:05:54Z

Podľa mňa nie. Skúsim to vysvetliť a budem sa musieť opierať o situáciu na Slovensku. V prvom rade je tu otázka prečo by štát mal na webe byť? Kto to platí? Aká je rentabilita webového sídla? Čo návštevnosť? Zmysel? Rozhodne by mal štát pre občanov okrem tradičných spôsobov (úradnícke kancelárie, otváracie hodiny, rady pred dverami, pečiatky, potvrdenia, formuláre) poskytovať nielen informácie ale aj interaktivitu. To, čo sa robí pobehovaním medzi úradmi by sa malo vykonať návštevou webu. Veľmi dobrá myšlienka je samozrejme centralizovaný komunikačný prostriedok. Skrátene sa to volá "portál" a u nás je to portal.gov.sk, čo by mal byť nástroj vysielajúci občanom informácie, poskytujúci interaktivitu a pomoc. Ďalší segment webových sídiel je kategória, ktorá sa dá uchopiť ako cirkus. Slušnejšie povedané webová prezentácia v klasickom prevedení - strom stránok pozliepaných do celku, ktorý funguje sám o sebe samostatne bez viditeľnej previazanosti na iné služby štátu, v podstate bez akejkoľvek interaktivity. Potom je tu segment, kde sa umiestňujú interaktívne webové aplikácie, kde môže občan predsa len vykonať nejakú aktivitu. Trebárs stiahnuť nejaký formulár a po vyplnení ho odoslať e-mailom (čo je predstaviteľ najhoršie vyriešenej interaktivity). Pilnik.sk: Vitajte na webe 90. rokov]]>

Pohodlné upozorňovanie na nové diely seriálov

2010-03-08T18:35:46Z

Mám rád jednoduché služby. Na webe mytvrss.com si naklikajte obľúbené seriály. Skopírujte si "svoj" RSS kanál do čítačky. A to je všetko. Aktualizácie robíte cez vygenerované ID v tvare http://www.mytvrss.com/?id=XXX. Žiadne kontá, žiadne heslá. Používam a neviem si to vynachváliť. Vysvetlím prečo. Poznám kvantá "fanúškovských" webov k seriálom. Každý je viacmenej zúfalý. Kým naň nedobehnem, tak nič nové neviem. Neponúkajú ani API, ani RSS a celý web je delo na vrabce, ktorými je komunita okolo titulkov. K tomu by stačilo presunúť svoje ego na serialzone.cz a nesnažiť sa patlať webky. Pozrite sa na skutočné seriálové weby typu thetvdb.com - to je to, čo fanúšikom pomôže. Pre rok 2010 si želám API do serialzone.cz

Čo bude skutočne vadiť pri používaní iPadu

2010-03-08T09:35:54Z

Nie, flash to u mňa nebude. Nepotrebujem ho, viem sa bez neho na webe zabaviť, viem ho obísť a viem, že každy slušný server nestavia svoj content na flashi. Diskusie "ale sú také onaké" sú zbytočné. Obsahu je na internete toľko, že flashonly content je chybou toho, kto si túto cestu zvolil a nie nástroja, ktorý by ho mal vedieť spracovať. Jedna vec sú výkonné počítače, ktorým to nevadí a tam je pochopiteľné, že flash beží. Druhá vec sú mobilné zariadenia. Časy, keď sa tvrdilo, že web by mal byť jeden sú preč. Vlastne nikdy neexistovali - len sme si pod webom predstavovali PC nad istou výkonnostnou hranicou a nič iné. Toľko ku flashu, ja viem, že ťa trhalo ho v komentároch spomenúť. Diskusia na túto tému nezačne - utekajte kamkoľvek na internete vyjaviť a prekvapiť svet objavom, že iPad Flash nevie a vy ho tak strašne potrebujete. iPad je ďalšia z vetiev, ktorá vybieha kdesi od základu OS X. Príchodom iphone sa z nej odpútal OS v tomto telefóne. Pridáva sa iPad so svojim OS, ktorý je zrejme kompilát OS X ale s rozhraním podobným iPhone. Nemyslím si, že sú to rovnaké systémy ale rozhodne majú mnoho spoločné. Tým je jasné, že iPad nie je počítač a preto stojí skor na tej strane ako iPody, iPhony a pod. - sú klientami pre počítače. Ani iPody ani iPhony nevedia medzi sebou spolupracovať - ani rovnocenne ani ako klient-server. Z toho vyplýva, že ak by som chcel použiť svoj iPhone ako modem do iPadu, tak proste nemôžem (v podstate môžem a nie je to až tak ťažké ale to sem teraz nepatrí). Takže čo s tým? V prvom rade iPad (verzia wifi) musí mať dosah k nejakému wifi routeru. Doma to problém nie je. Vonku? Počítajte s tým, že by ste asi mali mať nejakú krabičku s mobilným interntom, ktorá poskytuje pripojenie cez WiFi. To nie je až tak zlé riešenie. Samozrejme 3G verzia iPadu je riešenie pre ľudí, ktorí si môžu platiť internetový paušál len preň. Ak by som teda chcel (akože NECHCEM) nosiť iPad v batožine a použiť ho kdesi mimo, tak musím počítať s pripojením k internetu cez WiFi. iPhone s mobilným internetom sa použiť nebude dať. Z nemožnosti prepojiť priamo iPhone a iPad je skôr nevýhoda. Bol by som naozaj rád, pokiaľ by iPad dostal túto možnosť a to dokonca až do tej miery, že by som mohol preniesť hudbu či video. Priame prepojenie káblom by bolo najlepšie riešenie pre pripojenie k internetu. Chcem len zopakovať, že iPad sa mi nejaví ako mobilné zariadenie, s ktorým by ste mali pobehovať po exteriéri a používať ho. Vyzerá to tak, že ho síce môžem preniesť ale rozhodne pekne zabalený v batožine. V tomto prípade to bude dobrý spoločník - aj v offline mám v ňom nejaké to video či knižky a hry - a ak prídu, tak aj aplikácie (na nich záleží aké budú). Bez pripojenia je to vlastne všetko. Ja iPad budem mať a jeho uplatnenie som už vyriešil pred pár rokmi. Bude doma v sleep režime neustále pripravený zobraziť mi nejakú webku a hlavne bez prekážajúcej klávesnice a "roztvárania" ako na laptope. Ak zistím, že mi chýba klávesnica, tak kúpim k môjmu desktopu Bluetooth klávesnicu a budem ju používať aj k iPadu (ale pochybujem o tom). Nemám na čo iné čakať - UMPC umreli, netbooky sú len krpaté laptopy a vychádza mi, že tento segment sa pomaly vracia k laptopom (čo je chyba). MS ohlásil voľačo roztváracie s dvomi obrazovkami (to bude cena!) a ostatné firmy len ohlasujú koncepty postavené na Androide. Všade teda ticho a nič, čo sa dá kúpiť.

Adium 1.3 nevie prijať správy poslané počas offline

2010-03-04T20:25:40Z

Najlepší IM klient pre OS X sa volá Adium. Bohužiaľ som dnes objavil a aj vyriešil jednu nepríjemnosť. Pokiaľ ste offline, tak správy poslané Vám sa po spustení Adium nezobrazia. Strácajú sa. Je to veľmi nepríjemné a viditeľne sa pre verziu 1.3 nenašlo riešenie. Existuje len možnosť nainštalovať beta verziu 1.4b17 a táto pravdepodobne funguje - po pár testoch mi offline správy Adium načítal a zobrazil.

Link na RSS/podcast/videocast musí prežiť

2010-03-04T07:20:27Z

Vytvoríte projekt a vysypete ho na web. K nemu nejaké tie moderné veci ako RSS. Ešte v časoch špekulovania nad projektom - v utajení samozrejme (takých blbov, čo s "projekty" prezradia vopred chcem vidieť) si okrem plánu prežitia, plánu plnenia musíte poriadne vymyslieť aj niečo také ako je skalopevný odkaz na svoj RSS kanál. Nemám nič proti tomu, keď sa URL RSS kanálu musí zmeniť. Pokiaľ však projekt ako tak plní svoju kontinuálnu úlohu, tak je neuveriteľne hlúpe zmeniť práve URL na RSS. V podstate rovnako hlúpe je zmeniť doménu "len tak". Najhlúpejšie je zmeniť URL k RSS po nejakom "redizajne" či primitívnej výmene šablóny vzhľadu. Najmúdrejšie nie je poskytovať k pidiprojektom samostatné URL a projekt, ktorý ich zastrešuje dostane akési degradované items do jeho RSS. Proste to všetko miešať ako guláš horedole. Ako si však imunizujem URL k RSS? S chabými vedomosťami RSS je to až primitívne. Predpokladajme, že môj projekt je www.example.org a nasadím naň nejaký Fictive CMS. Ten síce generuje RSS čojaviem v tvare www.example.org/syndication/?type=RSS2&items=all ale my na to kašleme. Vidíme predsa, že je to chaotická adresa a nejasne tušíme, že autor Fictive CMS sa zle vyspí a upgrade prinesie iné URL. Tadiaľto cesta nevedie. Nebodaj by som musel migrovať na iné CMS a to by malo tento tvar URL zasa iný. V konečnom dôsledku je RSS len nejaký súbor vo formáte XML a keď pochopíte o čo v RSS ide - štandardizáciu, tak aj k URL k takémuto zdroju musíte začať pristupovať štandardizovane. A teda počas celého života projektu sa musíte brániť a to aktívne akejkoľvek zmene. Najrýchlejšia cesta je určiť si adresu k RSS nezávisle na akomkoľvek CMS. Musíme ju vymyslieť šikovne, aby sa dala táto nezávislá adresa "prepojiť" s tou naozajstnou. Navrhneme si teda tvar URL taký, aby sa z tejto URL klientovi ozval nejaký PHP skript na mojom hostingu. Tento PHP skript už vie tú skutočnú adresu k RSS a len "posunie" obsah XML súboru a teda niečo takéto: * http://www.example.org/rss.php Pokiaľ vládnete vedomostiam o nastavovaní presmerovaní, konfigurácie Apache, mod-rewrite, tak určite vymyslíte ešte krajšie tvary trebárs: * http://www.example.org/rss * http://rss.example.org/ V konečnom dôsledku ale na takto definovanej adrese ale sedí jednoriadkový PHP skript: header("Location: http://www.example.org/syndication/?type=RSS2&items=all"); A ľudia na webe, v značke HEAD HTML šablóny a všade, kde sa dá musia vidieť iba odkaz www.example.org/rss.php - áno, musím sa namakať, kým poprerábam všetko v šablónach svojho CMS. Primitívne, že? Ale aké užitočné! Teraz preinštalujete CMS a odrazu máte jeho RSS na adrese http://www.example.org/rss/rss2?id=2.0 a tak vojdete do svojho PHP skriptu a zmeníte ho header("Location: http://www.example.org/rss/rss2?id=2.0"); a ľudia môžu stále používať www.example.org/rss.php - opäť sa namakám na zmenách v šablónach. Pre veľa z Vás je to otrocká samozrejmosť. Neotravovať svojich čitateľov nezmyselnými a hlúpymi článkami "Zmeňte si link na RSS vo svojich čítačkách". Proste je to najdementnejšia možnosť. O to viac, pokiaľ "musíte" meniť URL k RSS kvôli pre čitateľa nepodstatným zmenám. Ešte jedna rada: spočítajte si k svojmu projektu RSS kanály. Spočítajte si RSS kanály k všetkým projektom. Popremýšľajte nad tým ako celok. Všímajte si ako jednotlivé tvary URL vyzerajú. Ak je v tom chaos, niekde na začiatku ste vždy urobili veľkú chybu. Zredukujte počty, upravte tvary RSS kanálov. A bohužiaľ tie pôvodné sa s vami povlečú ešte dosť dlho. Najmä ak ste ich po celom internete masívne propagovali. Istý čas si pomôžete 301 redirectom ale nie je to to najlepšie. Ak je však ten bordel tragicky veľký, tak si nad to sadnite, premýšľajte a potom opatrne si navrhnite zmeny. Zmeny na papieri opäť podrobte kritike. Svojej aj cudzej. A potom ich spojazdnite. Detailne a pedantne sa snažte o to, aby ľuďom neprestali fungovať čítačky. Zahrnuli ste do svojho projektu podcast? Nie, nepotrebujete NOVÉ RSS. Žiadne nové URL. Pekne to integrujte do existujúceho. Nepotrebujete mať ten istý projekt s RSS, kde sú "články" a separátne kde sú "podcasty". Veď je to hlúposť.

Aký obrázok máš na ploche?

2010-03-03T10:45:10Z

* Silné auto - Chlapák, kariérně orientovaný * Krajinka (vlastní) - Člověk vázaný na místo (rodný domov) nebo na pohyb(cizokrajná), snílek * Hodinky - Uživatel milující přesnost, nebo složitost (s viditelným mechanismem) * Vesmír - Badatel, snílek, člověk fascinovaný dálkami * Divoké zvíře - Podobně jako u silných aut, v případě uživatelky ženy = „jsem dračice“ * Rostlina - Člověk tíhnoucí k přírodě, hledající harmonii * Postava z filmu - Je důležité být trendy * Módní značka - jen nebýt out * Logo vlastní firmy - Snaha o sounáležitost s organizací (pozor! Může být vynuceno vedením) * Beruška, brouček - Roztomilí lidé, evokuje pozitivní emoce * Nemluvně - touží po něm, nebo ho již má (žena). Nevysvětlitelné (muž) * Abstraktní tvar - Člověk s uměleckými sklony, kreativec * I Love nVidia - Informatik (starší generace) * Měnící se - Informatik (mladší generace) * Žádné pozadí - Inženýr Celý článok na lupa.cz

Povinné logovanie ISP a telekomov v Nemecku končí

2010-03-02T11:40:11Z

Určite si pamätáte - štáty v EÚ začali firmám ukladať povinnosť uchovávať logy internetovej a hlasovej komunikácie. Týka sa to hlavne telekomunikačných operátorov a ISP. Čo to znamená pre prax? Každá rozumnejšia firma si logy z podobných komunikácii ukladá sama od seba. Nie je na tom nič nenormálne a logy sú určené hlavne na riešenie technických a zákazníckych problémov. Ďalším dôvodom je firemná politika - únik informácii, vyhodnocovanie zákazníckych centier a pod. Lenže štát sa do toho vložil tým, že má nárok kedykoľvek si tieto logy vyžiadať. Presnejšie, začal žiadať, aby si firma logovala komunikácie či chce alebo nechce. Nefungovalo to tak, že vyšetrovateľ by prikázal firme aby na konkrétne podozrenie zapla logovanie. Proste chceli mať paušálnu možnosť dostať sa k logom pričom táto povinnosť nemala zámer sledovať nikoho konkrétneho. V Nemecku pár desiatok tisíc občanov protestovalo a súdy rozhodli, že takýto prístup štátu je protiústavný. Neznamená to, že firmy môžu prestať logovať. To budú robiť naďalej - keby to nerobili, tak sa technicky rozsypú. Znamená to ale to, že bez konkrétneho súdneho príkazu nemusí firma tieto logy odovzdať štátu. A zároveň sa obmedzí možnosť, že z takýmito dátami pôjdu kvantá zápisov o komunikácii iných klientov. V konečnom dôsledku ide v prvom rade o bezúhonného občana. Ten má nárok pokladať záznamy o jeho komunikácii ako záležitosť jeho a prevádzkovateľa danej služby. Chce záruku, že ich firma nepredá tretej strane - komerčne alebo v rámci akejsi povinnosti voči štátu. Nejde vôbec o snahu zakrývať čojaviem komunikáciu teroristov. Ak existuje podozrenie, že niekde je vytvorená takáto cesta, tak predsa môže vyšetrovateľ požiadať prokuratúru či súd (?) o povolenie a s ním nabehne do danej firmy. A dostane požadované logy. Systém, že vyšetrovateľ proste nabehne do firmy a zabalí si disky s logmi - to je samozrejme protiústavné (v našich pomeroch). Správu som počul v Rádiožurnáli 2.marca. Môžete skúsiť podcast s Rádiožurnálom. (odkaz patrí do čítačky schopnej sťahovať podcasty - iTunes a pod.) Update: už to publikovalo SME.

Hnedé lentilky zachraňujú životy

2010-03-02T07:50:31Z

Veľmi sa mi páčil článok Vitajte v ére debilníčkov, ktorý osvetľuje navonok manieristické požiadavky kapiel k usporiadateľom ich koncertov. V bulvári sa obvykle dozvieme, že majú arogantné a smiešne požiadavky typu "povyberajte všetky hnedé lentilky", "nažlto namaľovaná šatňa". V článku sa to elegantne vysvetľuje, že ide o hlbší zámer managementu kapiel a tieto jednoducho kontrolovateľné požiadavky sú akýsi indikátor dobre vykonanej práce usporiadateľa. Ťažko skontrolujete, či nejaký nosník skutočne znesie záťaž X ton ale omnoho ľahšie si overíte, či tá šatňa je nažlto. Finta spočíva v tom, že zoznam serióznych požiadaviek má svoje jasné dôvody ale potrebujeme zabezpečiť kontrolu, či usporiadateľ skutočne šiel podľa nich. Tak medzi ne zahrnieme aj zopár "lentiliek". Manager kapely si práve na tom overí serióznosť práce. Ak lentilky nie sú, tak v momente musí spozornieť a začne poriadne kontrolovať ostatné naozaj dôležité veci. Pripomína mi to "špiónsky" vlas položený na hrane dverí. Keby niekto prešiel dverami, tak zmizne. Preto pred ich otvorením kontrolujem či tam je. Táto metóda je použiteľná v podstate všade. Programátor môže v kóde nechať pre neho jednoduché značky napríklad proti rôznym zásahom. Alarm nezačne nahlas vrieskať ale urobí najskôr fotografie. Základná vojenská služba bola tiež plná takýchto "zaškrtávacích" zoznamov. Počas služby si mal poruke A4ku s tvojim "programom", kde bolo všetko, čo si mal urobiť, kde byť. Nedalo sa z neho uhnúť. A to všetko napriek tomu, že službu si mal 100 krát a pamatáš si ju naspamäť. Pribehla kontrola, zobrala A4, pozrela na hodinky a okamžite vedela, či je niečo v poriadku alebo nie.

Jean Michel bude opäť v Bratislave a Košiciach

2010-02-22T22:10:10Z

Na túto sobotu som mal naplánovaný koncert v Liberci, ktorý však bol preložený na máj. A tesne po tomto termíne bude Jarre v Bratislave a Košiciach. Zatiaľ to vyzerá tak, že budem na oboch koncertoch. Liberec padá, lístok do Liberca zatiaľ mám. Je to tesne pod pódiom. V Bratislave budem kdesi vzadu kvôli efektom. 27/05/10 - Bratislava, Slovakia - Sibamac Arena, Venue Capacity: 4,500 - Time: 19:00 - Tickets: € 39+, Tickets On Sale Soon - www.ticketportal.sk 28/05/10 - Kosice, Slovakia - Steel Arena, Venue Capacity: 5,301 - Time: 19:00 - Tickets: € 45+, Tickets On Sale Soon - www.ticketportal.sk

Moje hry na iPhone I.

2010-02-19T21:10:30Z

Občas chcete radu, aká hra sa oplatí. Aby ste nemuseli tápať, tak skúsim poradiť. * Galcon a Galcon Labs - obe sú takmer rovnaké, je to neuveriteľne chytľavé - farebné kruhy sú planéty, ktoré podľa veľkosti vyrábajú malé trojuholníkové hviezdolety. Tými napádaš ostatné planéty s cieľom prebrať planéty ostatným. Náročný je najmä internetový multiplayer, * Stoneloops - toto ma držalo veľmi dlho. * Need for Speed Undercover - určite viete, čo to je. Ja len zhodnotím, že je zrejme zábavnejšia na iPhone ako na hernej konzole. * Toobz (Free) - stavanie potrubí, stará klasika. Asi to nevydržíte hrať dlhé hodiny ale oddychovka zadarmo, čo môžete ešte chcieť? * FlightControl - ďalšia návykovka, pristávacie dráhy, lietadielka s rôznou rýchlosťou, prstom namaľujete ich trasu aby sa nezrazili. Oddychový hráč si len s týmito hrami vystačí na dlhý čas a dohromady minie niečo okolo 10 eur. Všetky hry okrem Toobz rovno kupujte a netrápte sa s ich free verziami. Ak mi dáte nejaké ďalšie tipy, tak sa pokúsim o pokračovanie.

Čím by sa web 1.0 mohol inšpirovať z webu 2.0

2010-02-17T15:55:59Z

Nebudem teoretický ale priamy a konkrétny. Pri pohľade na editačné okno článku môjho CMS by som chcel druhý bod z predošlého zoznamu. Vy určite tiež. Chcel by som, aby moje CMS vedelo "sosať" moje statusy z Facebooku či twitteru a môj sled článkov na blogu nimi poprekladalo (voliteľne) alebo zobrazovalo v samostatnom boxe. Určite by som mal mať pod článkom "Like", ktoré by čitateľovi prenieslo odkaz na môj článok do Facebooku. Nechcem mať to obskúrne "Link us", ktoré mi vybafne 20 ikoniek rôznych linkovacích webov. Programátori, skúste sa tým inšpirovať.]]>

Keby som robil videocast

2010-02-16T14:35:53Z

Čím by som sa mal vybaviť, pokiaľ chcem vytvárať dobre vyzerajúci videocast? V prvom rade si musíme určiť vlastné limity. Čas, ktorý príprave materiálu, nahrávaniu, spracovaniu a publikovaniu sme ochotní venovať. Prvý bod je vec invencie, rozhľadu a prehľadu v zamýšľanej oblasti. To je na Vás.]]> prípravy si zahrniem medzi povinnosti spraviť úvodnú sekvenciu so zvučkou (na 5 minútový podcast by 10 sekundová zvučka mala stačiť), potom záverečné titulky (resp. obraz textom typu "dovidenia, náš podcast nájdete na www...). Na oddelenie tém v podcaste si pripravím jingle (pár sekúnd) a prípadne aj obrazovku s titulkom, ktorý samozrejme prepisujem. Na OS X s radosťou použijem GarageBand (kopce samplov a loopov) a grafické predely vyrobím v čomkoľvek solídnejšom - bitmapový editor alebo si pohyblivé sekvencie urobím v iMovie. Na párminútové video netreba príliš veľa audiovizuálnych efektov. Jedna obrazovka na úvod, jedna na predely, jedna na záver. Jeden jingel a zopár hudobných podmazov, častokrát stačí jeden. Jingle Slovenskej televizie Nahrávanie sa skladá zo solídnejšej výbavy: nahrávacie zariadenia ako kamera, záznam zvuku. Kým kamerou môže byť aj schopnejší mobil, tak u mikrofónu by som už nešetril. Ak nie som schopný nastaviť si dobrý záznam zvuku na rôznych miestach, tak si vyhradím jeden priestor a krvavo si to odladím. Samostatný záznam zvuku a obrazu so sebou prináša nároky na ich zosynchronizovanie (to patrí už ku spracovaniu). Nahrávam v solídnych svetelných podmienkach a preto okrem kamery musím mať vhodné osvetlenie. Viac zdrojov svetla tak, aby nevznikali divné tiene. Čím horšia kamera, tým sa viac namakám pri osvetlení. Určite by som o tom chcel veľa naštudovať. Príklad intra videocastu: znalci odhadnú, že to bolo robené v iMovie za pár sekúnd Pred kamerou sa pozerajte do objektívu a majte pred kamerou alebo pred sebou stručný scenár v bodoch. Kľudne si namaľujte body na kusy papiera a vedľa kamery postavte výpomoc, ktorá vám bude tieto papiere držať v ruke. Modernejší ľudia si dajú pred seba laptop a tam majú scenár (veľkými písmenami, aby naň nemuseli čumieť priamo). Videocast nie je nezostrihaných pár minút, keď čosi drmolím do kamery pozerajúc kamsi vedľa objektívu kamery. Pri nahrávaní niekoľkominútového videocastu musím mať vlastný natočený materiál o niekoľko minút dlhší a k tomu dostatok ďalšieho videomateriálu. Spracovanie prichádza hneď ako som si zafajkal z prípravy všetky úlohy. Tu už sa možnosti líšia v tom, aký software na "poskladanie" finálneho videa mám. Na počítačoch Apple ich už nájdete pod názvom iMovie. Finalizácia v iMovie môže byť zdĺhavá avšak tento program vie "zosypať" dokopy fotky, hudobný podmaz, efekty, videosekviencie. Povedzme, že na párminútový kompilát treba pár hodín práce. Po pár dieloch sa už do toho dostanem a efektivita už bude vyššia - budem už mať dosť materiálu na grafické efekty, jingle, ktoré môžem opakovane použiť. Výborná vec je na začiatok videa "strčiť" 20 sekundovú videosekvenciu, kde v skratke pripravíte divákov na to, čo sa bude hovoriť. Potom zaradíte úvodnú grafiku (logo, zvučka atď.). Pri strihaní pamätajte na to, že jeden záber má trvať maximálne 15 sekúnd. Preto aj keď hovoríte minútu v kuse, tak po 15 sekundách ponechajte pôvodný zvuk a zobrazte nejaký obrázok k téme alebo pustite ilustračné video. Takto bude vaša hlava na obrazovke z minúty najmenej 15 sekúnd a maximálne 30 sekúnd. Ak máte DVE rovnaké kamery, tak natáčajte z oboch a kľudne strihajte do finálu zábery z oboch (raz záber na tvár a raz záber na hornú časť postavy). Publikovanie nie je len vyhľadanie ďalšieho videohostingu - netestujte divákov tým, že neustále meníte hosting. Buď máte svoj a tam uploadnete video v 2-3 verziách (mobilná, SD a HD) alebo používate stále jeden a ten istý. K uvádzaciemu článku je najmenej dôležité pastnúť "kód youtube" s videom. Musíte zvoliť nadpis a hlavne popísať to, čomu sa podcast venuje. Textový popis je pre diváka dosť dôležitý. Ak to má byť videocast, tak najdôležitejšie je navrhnúť si URL k RSS s videocastom tak, aby som ju nemusel meniť. Použite teda URL zo svojho servera (aj keď v konečnom dôsledku bude iba redirectom na iný server). Overte si, ako nakoniec váš RSS zdroj pôsobí v rôznych prostrediach. iTunes, iPhone, Google Reader, webová stránka. Predstavte si, že by vaši díváci chceli sledovať videocast z rôznych HTPC, multimediálnych boxov typu Popcorn Hour. Skúste im to nejako uľahčiť. Momentálne najpodarenejšie videocasty má digit.cz a pôsobí profesionálne. Pri nahrávaní vsadili na dvojicu moderátorov, kde nevadí jeden dlhý statický záber (kto uhádne prečo to nevadí?). Medzi nováčikov patrí videocast zo superapple.cz, kde Vláďa použil virtuálne štúdio, čo je výborný nápad. Potom tu máme denne vysielaný Letem světem Applem. Výroba denne vydávaného podcastu je už náročná a u LsA je to už kompromis. Určite mi budete vedieť dať tip na ďalšie solídne videocasty (nespomenul som všetky, čo poznám - ale minimálne ďalšie dva sú opäť o Apple). Ešte otázka prečo sú najlepšie videocasty o Apple? Robia ich majitelia Apple počítačov a tam majú solídne nástroje iMovie, GarageBand. S nimi sa dá začať veľmi dobre. Som si istý tým, že na PC existujú porovnateľné nástroje. Osobne som s nimi bojoval a až iMovie a GarageBand je pre mňa ľahšie stráviteľný. Najmä preto, že som hudobný invalid a napriek tomu som si v GarageBand vytvoril celkom pekné hudobné sekvencie. Poznáte niekoho, kto by mohol na základe týchto rád nabrať odvahu a skúsiť nahradiť nám nudu vo vysielaní našich komerčných televízií?

Braňo infórmuje

2010-02-12T13:10:15Z

Stupava - Drupalcamp - TEDx

Ako sa vyhnúť kolapsu webservra plánovanou medializáciou

2010-02-12T08:40:09Z

Určite si pamätáte na padnuté webservre, ktorých URL bola zverejnená napríklad v televíznych novinách. Obratom na ne pribehol nával ľudí a server to proste nezvládol. Pre niektoré prípady by bolo lepšie ako vstupnú URL propagovať takú, ktorá beží na robustných systémoch. Lenže aký server vybrať? Je to vôbec vhodné? Na prvú otázku už máme odpoveď. Založte si stránku na Facebooku. Môžete zostať u najnižšej úrovne ale po preštudovaní online nápovedy zistíte, že sa do nej dá vložiť aj kus kreativity. Vizuálne prispôsobenie je možné (príklad masívne upravenej Page na Facebooku). Prvotný nával nasmerujete na robustné servery Facebooku a pokiaľ vám príde štýl komunikácie Facebooku vhod, tak ste si zodpovedali aj druhú otázku. Návštevníci sa na základe tejto stránky rozhodnú pokračovať trebárs na Váš web. Pokiaľ Vás Facebook stránka obmedzuje, sú tu ešte ďalšie možnosti. Samozrejme, Google. Ten poskytuje Google Pages. Poskytuje dokonca doménu tretej úrovne v tvare nieco.googlepages.com a to už musí celkom stačiť. Možnosti zmeny dizajnu nie sú na najvyššej úrovni ale pri troche snahy... Celá finta tkvie v presunutí náhleho trafficu na cudzí systém a pokiaľ to šikovne využijete, vyhnete sa rôznym problémom. Bude to však fungovať len vtedy, keď sa na to pripravíte a dopredu viete, že Váš server by mohol "padnúť". Pádu servra sa však dá vyhnúť aj návrhom vlastného webu. Pokiaľ ide o projekt využívajúci dynamické stránky s masívnym využitím databázy, skúste vstupnú stránku urobiť menej náročnú - statické html a až po nevyhnutných "odďaľovacích" úkonov sa návštevník dostáva k operáciam nad databázami.