Prezident ako forma politickej kastrácie

Všeobecnejšie je známejšie, že nejakého sprofanovaného, skompromitovaného alebo problémového politika odpraceme bez hanby do nejakej funkcie. Notoricky známe sú viacej diplomatické posty veľvyslancov resp. iné vykopnutie mimo republiku. Presadený do iného prostredia „neoxiduje“ v krajine, pretrhajú sa všetky vlákna, ktoré doteraz splietal.
Lenže čo so silnejším politikom, ktorý sa svojim správaním stal fenoménom ale zároveň vytvoril okolo seba ostrú hranicu, kde časť ľudí ho bezhlavo zbožňuje a ďalšia (síce väčšia ale politicky bezmocne rozdelená) ho bytostne nenávidí.
Politika s takýmto zárezom sa nedá len tak zbaviť v štýle: vypadni z politiky, nič už nedosiahneš, si síce časťou ľudí obľúbený ale nedá sa s tebou spolupracovať. Takto uprataným politikom môže byť prezident.
Naviac, keď ambíciou tohto politika je rovnako snaha sa tam dostať. Takže aj je uprataný aj má svoju métu.
Prezidentský úrad je impotentná pozícia pre známeho politika, ktorú jeho fandovia budú bezvýhradne chápať ako odmenu (niektorí aj odmenu pre nich) a pragmatickí odporcovia pochopia, že tam už nebude môcť robiť to, čo sa im doteraz nepáčilo.
Máme s tým už konkrétne skúsenosti a aj preto sa niektorí kandidáti na prezidenta neúspešne snažili a nedostali. Naopak niektorí až priveľmi ľahko. V diskusiách sa im hovorilo menšie zlo. Mali výhodu, že ich podporili aj ich nepriatelia.
Nemám ilúzie, kam mieri a kam dokopú hranatého. Len neviem, či naozaj máme z toho úradu donekonečna robiť odpadkový kôš. Objektívne to neviem posúdiť, či s tým prestať alebo to využiť vo všeobecné blaho krajiny.