Dave Gahan a otázky čitateľov

Na víkend príde vhod niečo o Depeche Mode.

Zdroj: DM site SK (prenášam si kvôli AvantGo na víkend bez inetu)

David pre Q-magazín (preklad) 16.05.2003
V májovom čísle magazínu Q sa objavilo interview s Davidom Gahanom. Nešlo však o klasiku, reportér – David, ale magazín vyzval čitateľov, aby zasielali otázky, na ktoré by si radi prečítali odpoveď. Samozrejme boli vybraté len tie najlepšie.
Keď si sa po predávkovaní v 1996-om ocitol na pár minút v stave klinickej smrti, bol si sa v nebi alebo v pekle?
Všetko, čo som v prvom momente cítil a videl, bola absolútna temnota. Nikdy som nebol v tak tmavom priestore, mal som pocit, že všetko, čo som urobil bolo skutočne nesprávne. Ďalej si pamätám, že som videl samého seba ležať na schodoch, čo viedli z kúpelne a okolo mňa bolo dosť rušno. Skúšal som kričať „Som tu hore!“ z každého miesta, kde som sa vznášal, ale nik ma nepočul. Ale inak to bolo veľmi oslobodzujúce. Akonáhle som sa prebral, policajt mi nasadil putá. Samozrejme, to miesto by som nerád navštívil znova.
Vyhral si v poslednej dobe nejakú súťaž v časopise?
Nie, ale nedávno som bol v Nemecku, a získal som cenu nejakého časopisu. Je to pozlátený veľkonočný čokoládový zajac s maličkým zvončekom a bolo to za najlepší album v histórií do tohto roku. Bol som milo prekvapený, hoci je to len čokoládový zajac.
Dave 2003
Máš zadarmo predplatné magazínu Depeche Mode, ktorému si „ukradol“ názov?
Nie, ale jeden čas s nami chceli urobiť foto session. Bolo to pár rokov predtým, ako nás jeden čas opalovali ich právnici za to, že sme okopírovali ich názov. Dopomohli sme im v podstate k úspechu, pretože sme im pravdepodobne pomohli predať viac výtlačkov. Vždy ten magazín zazriem v obchode v NY, kde si kupujem časáky a je to sranda, pretože je veľmi podobný časopisu House&Garden.
Dá sa tvoje komponovanie vlastných skladieb na Paper Monsters chápať ako protipól Martinovej autorskej dominantnosti na ďalšom albume kapely?
Nechcem to brať takto, ale ak by sa to malo uberať takouto cestou, budem prispievať vlastnými skladbami a usmerňovať nápady. Nemyslím si, že by to malo byť teraz nejak inak. Či Martin počul Paper Monsters? Zavolal mi a povedal: „Vrátil som sa práve z dovolenky a našiel som si odkaz, že na pošte mám nejaký album, ktorý si mám vyzdvihnúť. Ale prečo ti volám, nemáš číslo na chiropraktika?“
Je to pravda, že pred pár rokmi ťa niekto žiadal o autogram na toalete, keď si práve močil a ty si sa otočil a dotyčného omočil?
Áno, je to pravda. Nepamätám sa, kde sa to stalo. Nevadí mi rozdávať autogramy, ale keď ste na potrebe a niekto stojí za vami, núka vám pero, tak to je trochu drzé. Jasné, že som mu dal autogram, ale stále som pri tom močil, takže mal omočené celé topánky, no nenamietal, pretože bol zaujatý hľadaním kúska papiera, čo chcel podpísať. Myslím, že som mu mal povedať: „Fuck off!“.
Otázku v španielčine, ktorá v preklade znela „Keď treba doma niečo opraviť, urobíš to sám, alebo si niekoho zavoláš, aby to urobil za teba?“, Dave vôbec nepochopil, ale snažil sa.
Nerozumiem. Moment, kúsok som rozumel… Tvoj album je to najlepšie, čo som kedy počul, súhlasíš? Jasné.
Nemáš pocit, že tvoj tanec na pódiu je absolútne mimo rytmu?
(Smiech) Áno. Keď vstúpim na pódium, som vo vlastnom svete, ale nič to so mnou nerobí. Je to preto, že v tej chvíli je tam aj technika.
Dave. 6-ročná dcéra mojej partnerky vyrastá s pocitom, že ja som ty. Máš nejaký tip, ako jej to vysvetliť, aby ju to neranilo?
Dôležité je byť sám sebou. Od detí som sa naučil, že neexistujú žiadne pravidlá, ako byť dobrým otcom. Nevediem ich k tomu, že musia urobiť toto alebo tamto. Takže si myslím, že sa od svojej dcéry naučíš, že je správne byť sám sebou. Prosím, neskrývaj sa za mňa.
Oľutoval si niekedy obdobie, keď si mal blond vlasy, šminky?
(Smiech) Áno, oľutoval. Dlho som si myslel, že som hľadal vlastný štýl, pretože vtedy naša kapela nenasledovala žiaden trend. Boli sme takí miš-maš, potom som bol potešený, keď nás Anton vzal do parády a ten nezdravý imidž od nás odohnal. Prestal som si zvýrazňovať obočie už pred mnohými rokmi.
Nie je to nepríjemné, keď 20 rokov ľudia nesprávne vyslovujú tvoje meno?
Dokážem sa nad to povzniesť. Chvíľu som premýšľal, že album vydám pod menom Ga-Han s názvom Essex.
Keď si bol mladší, skúšal si niekedy schovať Martinovi sukne?
Nie, ale s Andym – a to môžem dosvedčiť – sme mu často schovávali klobúky. Kupoval si tie príšerné veci, aké kedysi nosili kráľovský šašovia. Všetko sme mu to pripomínali, ale keď poviete Martinovi, aby niečo nerobil, urobí to náročky, aby s vami vybabral.
Chýba ti heroin?
Nie, nechýba. Čo niekedy postrádam, je únik od seba samého – od mojich pocitov alebo toho, čo robím – ale dnes nachádzam veľa pozitívneho, vďaka čomu to zvládam. Heroin vás neobťažuje. Na začiatku sú to bežné eufórie a neprekonateľné pocity, ale rýchlo sa to zvrtne a jasné, že teraz nepostrádam fyzickú závislosť. Či teraz niečo užívam? Nič. Ak by som tie dvere otvoril znova, neviem, kde by som sa ocitol. Dlho mi trvalo, kym som bol schopný vôjsť s partiou do baru a nemyslieť stále len na pitie. Heroin neodporúčam. Ráno sa prebudíte s príšernou boleťou hlavy a verte mi, teraz je to úplná radosť ráno v pohode vstať a ísť.
Je to pravda, že Primal Scream sú hŕstka vychudnutých Škótov, čo nevedeli vydržať so „silnými“ Modes?
Vydržali dosť. Bolo to príšerné turné (v 1994-om) a PS s nami hrali iba posledné 3 mesiace, a vtedy už bolo všetko „na háku“.
Pozrite: veľa krát potichu zaklopkali na dvere mojej šatne, pred tým, ako šli na pódium, keď potrebovali čosi na povzbudenie. Bolo to čosi ako: (so škótskym prízvukom) „Eee.. pán Gahan, nemáte niečo po ruke?“(smiech). Boli sme v pohode, trávil som s nimi viac času ako s vlastnou kapelou, ale nemyslím si, že by ma za to kapela neznášala. Samozrejme, na „osvieženie“ sme nepoužívali rovnaké látky.
Sú Andyho klávesy vždy zapnuté?
Samozrejme, že sú, ale úprimne povedané, neviem, ako ste k takejto otázke dospeli. Hrá s nami naživo, ale vyzerá to, ako by viac času trávil vpredu, mával rukami, než hral. Všetko čo viem je, že keď sa vráti na svoje miesto, obzriem sa a viem, že sa nič nedeje.
Akú najblážnivejšiu vec ste na turné vyviedli?
Skutočné hlúposti, ako keď ste opitý, vešiate sa na okno, prechádzte sa po rýnse a snažíte sa nazrieť do vedľajšej izby, čo robia susedia. Robili sme tak streštené a nebezpečné veci, že by tomu človek neveril. Hádzali sme z okna veci na iné skupiny, z čoho hotelový personál nebol nadšení.
Čo tak poľutovanie nad Alanovým odchodom z kapely?
No hej, nemohol som reagovať na jeho odchod tak, ako som chcel. Skutočne postrádam Alanov prínos do všetkého, čo sme urobil po hudobnej stránke, ale chýba mi aj ako kamoš. Bol pravdepodobne jediný z kapely, u koho som cítil najväčšiu podporu a mal som viac bojovať za to, aby zostal. Čo chcel Alan najviac bolo, aby sa raz Martin otočil a povedal: „Skutočne si veľkým prínosom“. Ale Martin nie je typ, čo rozdáva komplimenty. Myslím, že povedal, že teraz skutočne vidí, čo Alan pre kapelu znamenal, takže bude zaujímavé sledovať, ako sa veci vyvinú. Nerozprával som sa sním celé roky, hoci som počul, že premýšľa o prestahovaní do Špenielska.
Ako si si odstránil kruhy pod ocami, čo vznikli po tvojej drogovej príhode?
Nebol som si vedomí, že nejaké kruhy mám. Trvalo dlho, kým som sa fyzicky dal dohromady a nemal som predstavu o to, aký som bol zničený. Moja pečeň, obličky, všetko bolo zničené. Cítil som sa ako starec a dávam sa dokopy dodnes, ale je to omnoho lepšie.
Myslíš, že by DM boli tak „masívny“, keby Vincent neopustil kapelu?
Dobrá otázka, ale myslím, že nie, pretože keď Vince odišiel, vôbec sme nepomýšľali nad ďaľšou nahrávkou. Proste sme šli do štúdia a začali makať. Bol to jednoducho experiment, nemali sme inú možnosť. Vincent bol osobnosť, vedel presne, čo chce a myslím, že by nemohol pracovať ďalej s troma ľuďmi, ktorí tiež majú vlastný názor.
Vedel sa presadiť. Ale som rád, že sa to stalo, pretože vždy, ked sa čosi zmenilo -napr. keď ku nám Alan prišiel, odišiel – prinútilo nás to veci prehodnotiť. A musíme to urobiť znova, ak chceme nahrať ďaľší album.
Stalo sa ti niekedy v polovici 80-tych rokov, že si sa na pódiu obzrel na Martina a pomyslel si: „O čom to do pekla je?“
Stále to tak je. Niekedy som prekvapený, kam sme to až dotiahli.
Čim si bol posadnutý, keď si si urobil ten šialený piercing na miešok?
To nebolo na miešku. To bolo na časti pokožky, čo majú muži medzi mieškom a análom – tá tenučká čiara. Dodá ti to viac sexuálnej energie, ale bolo to to najbolestivejšie, čo som kedy zažil. Keď som si to dával robiť, pol hodiny som bol spútaný, to dievča uprene hľadelo na môj zadok a prepichovalo kožu. Myslím, že som sa môjho penisu nedotkol potom celé veky, pol roka som nemohol sedieť na tvrdej stoličke, ale ukazoval som to každému. Pred rokmi som si to odstránil, ale stále tam mám dierku. Môžeš sa pozrieť, ak naozaj chceš. (smiech)
Môžu DM existovať dlhšie ako Status Quo?
Už sa k tomu blížime, nie?