Chyba Londýna

Myslím si, že je fatálnou chybou zverejňovať mená samovraždných útočníkov z londýnskeho metra. Je to príznak nepochopenia mentality. Myslím si totiž, že kým v našej spoločnosti „vystavenie na pranier“ funguje odstrašujúco a rodina sa môže od hanby prepadnúť, v inej spoločnosti sa tento fakt berie ako vyznamenanie a ďalší bod ku glorifikácií ich „obetí“.
Často pri „boji kultúr“ myslím na to, že veľmi veľké množstvo ľudí sa „vyberá do boja“ a nechápe možný kontext a rozpor v tom čo koná (bojujem s terorizmom), čo z toho očakáva a aké to má pozadie, dôsledky. Chápem, že z môjho pohľadu ma nemusí zaujímať „citové“ rozpoloženie útočníkov ale bez pochopenia okolností bojujeme s vetrom. A to je chyba.
Je zbytočné tu rozoberať v diskusií rôzne emočne podfarbené poznámky – dokážem to pochopiť ale preboha živého, možno treba v takýchto „monster“ akciách používať hlavne rozum. Skúste si predstaviť, ako by ste upokojovali rozzúreného psychotika. No buď by ste sa pokúsili naň ísť dobrým slovom, alebo amatérskym kung-fu alebo ho odstrelili. A teraz si predstavte, že tých psychotikov iba pribúda. Neviem, fakt neviem.
Ale možno si to už niekto chladne spočítal, že existuje možnosť celú jednu kultúru „podemokratizovať“ a tým pádom odstrániť do budúcnosti potenciálnu možnosť aby kultúra B (ktorá je netolerantná) produkovala „výpady“ voči našej. A tak sa rieši „vývoz demokracie“ s cieľom dosiahnuť homogénnejšiu civilizáciu. Možno je fakt jediné riešenie zmeniť vojensky celú Zem na hodnotovo vyrovnanejšiu.
Prečítajte si Arthur Dent: Jsem fašista… a pixy: Fašistická buňka