Denník blondovej vodičky

od autora: ·

*5. januar* A je to, mam vodicak! Konecne mozem soferovat vlastne auto a nemusim pocuvat instruktora: „Tadialto, tam je zakaz vjazdu!“, „Idete do protismeru!“, „Pozor na tu staru damu! Brzdite! Brzdite!“ a podobne. Nerozumiem, ako som to tie dva roky vydrzala!


*8. januar* Autoskola zorganizovala party na oslavu mojho odchodu. Prisli vsetci instruktori. Jeden mi povedal, ze sa siel za mna pomodlit, druhy mal v ociach slzy a vsetci zhodne tvrdili, ze sa pri tejto prilezitosti opiju. Bolo to velmi prijemne, aj ked si myslim, ze az taka oslava bola trochu prehnana.
*12. januar* Kupila som si auto. Musela som ho vsak nechat v predajni, aby vymenili zadny naraznik. Pri odchode som totiz namiesto jednotky zaradila spiatocku. To bude tym, ze som uz tyzden nesedela za volantom.
*14. januar* Konecne mam svoje auto. Bola som taka spokojna pri odchode z parkoviska, ze som sa rozhodla urobit si vylet. Viaceri vodici mali rovnaky napad. Niekolki jazdili za mnou a trubili ako na svadbe. Nechcela som byt neprijemna, tak som sa pripojila k ich hre a spomalila som z 10 na 5 km/h. Vsetkym sa to velmi pacilo a trubili este viac.
*22. januar* Mam uzasnych susedov. Vyrobili tabulku s velkym napisom: POZOR PRI PARKOVANI!. Bielou farbou vyznačili pre mna velky box na statie a zakazali detom hrat sa vonku, ked parkujem. Vsetko preto, aby ma neznervoznovali. Je to naozaj velmi mile …
*31. januar* Vsetci soferi na mna vytrubuju a robia rozne gesta. Je to mile, hoci trochu nebezpecne. Raz mi jeden chcel cosi povedat, ale nevedela som najst packu na otvorenie okna. Kym som ju hladala, takmer som do niekoho narazila. Nastastie som sla svojou vyletnou rychlostou 10 km/h.
*19. februar* Mesto je velmi zle osvetlene. Dnes som po prvykrat sla autom v noci a cely cas som musela mat zapnute dialkove svetla, aby som lepsie videla. Ostatni vodici si mysleli to iste. Ked ma zbadali, tiez si zapli dialkove svetla a trubili. Je to trochu nebezpecne. A trubit takto neskoro by uz nemali, rusia ludi doma.
*26. februar* Dnes som mala nehodu. Nedarilo sa mi odbocit z kruhoveho objazdu. Bolo na nom totiz vela aut (nechcem prehanat, ale boli tam najmenej styri). Jazdila som stale dookola, drzala som sa stredu. Cakala som na svoju prilezitost, dovtedy, kym ma to neunavila a narazila som do pomnika v strede objazdu. Myslim, ze by mali obmedzit dopravu na kruhovom objazde na jedno auto.
*3. marec* Prenasleduje ma nestastie. Ked som vychadzala z garaze, pomylila som si pedal plyn s brzdou. Narazila som do prechadzajuceho auta, rozbila som mu cely pravy bok. Auto nahodou soferoval instruktor autoskoly, ktory mi dal vodicak. Dobry clovek, o tom netreba pochybovat. Trvala som na tom, ze je to moja chyba, ale on len velmi slusne opakoval:
„Boze, odpust mi! Boze, odpust mi!“
PS: v nadpise nie je chyba, je tam zámer :-)

Môže sa Vám ešte páčiť...