Zajazdil som si na novom Suzuki Swift Sport

Na piatok nám AUTO IDEAL SERVIS pripravil prekvapenie v podobe nádherného nového Suzuki Swift Sport. O piatej podvečer nás už čakal nádherný nový vínovo červený závoďák.

Kým sme sa všetci poschádzali, tak sme ho niekoľkokrát dokola obehli a keď sa Cyrilovi z AUTO IDEALU v ruke blysol kľúč, v okamihu ho mal Jaykay v rukách a konečne sme mohli ovoniavať Sporta zvnútra.

Osobne som sa zaľúbil do čelnej steny klimatizácie, ktorá zjavne sľubuje omnoho viac možností ako potrebuje samotný vodič. Rádio prešlo výraznými zmenami a už tu si však musím rýpnuť smerom k všetkým výrobcom áut. Všimnite si prosím, že vývoj technológií v prehrávaní hudby pokročil a dnes nás už neuspokojíte primitívnymi možnosťami pri práci s USB zariadeniami. MP3ky majú predsa ID3 tagy a prosím, využite ich naplno!

Môj iPhone som nakoniec, možno len pre vlastnú netrpezlivosť k rádiu nenapároval, čo mi je úprimne ľúto pretože som naozaj chcel vedieť ako sa dodávateľ SUZUKI popasoval s týmto rozšíreným telefónom. Chcel som vedieť, či zvládne prehrávanie muziky a ako funguje handsfree. Škoda, no neľutujem to. Iba by som sa obmedzoval v tom, čo Swift Sport stojaci na parkovisku ponúkal.

Ako prvý naštartoval Jaykay a ja som netrpezlivo čakal, lebo som ho chcel okamžite vystriedať. Čo naň povedal?

JayKay: Ťažko sa to porovnáva, keď ja som mal 1,3 a teraz som zvyknutý na V6. Sledoval som okolie, či si ho počas jazdy niekto všimne, ale žiadne pohľady, takže malé sklamanie. Okrem strešného krídla, zadného difúzora, dvoch koncoviek výfuku a xenóonov to auto vyzerá ako bežný Swift.

V interiéri na škodu ubudol chróm a výplň dverí pôsobí lacno. Jazdil som zväčša v zápche a tam jazdí ako každé iné auto. Akcelerácia z nuly je fajn, ľahké auto pomáha motoru. Dobre sedí aj na rozbitej ceste, lepšie tlmí nerovnosti aj s 17″ kolesami. Prekne vyhotovené a prešité sedačky majú dobrý tvar aj bočné vedenie, nie sú také tvrdé ako v poslednej verzií Sporta a nikde netlačia.

Ako prvá ma prekvapila radička, kde mi nedošlo, že šesťstupňová prevodovka si pýta pri radení spiatočky ešte jeden drobný úkon naviac :-) Takže po krátkej inštruktáži som už vycúval von a konečne dostal Sporta správnym smerom.

Dopredu.

Ako by som to napísal. Jazda je ako na trojkolke až do momentu, kým si uvedomíte, že nejdete krokom ale už to naozaj šlape. Pri osemdesiatke som mal stále pocit ako v mojom Swifte pri štyridsiatke. Takže v tomto pôsobí Sport úžasne.

Po zaradení dvojky sa mi nedarilo auto „rozrevať“, nie síce nad mojimi pretekárskymi schopnosťami ale skôr podobne ako to občas robím na mojej sériovke. Jednoducho je Sport zdanlivo kľudný, no v skutočnosti akceleruje ďaleko živšie.

Teraz však dáme Marcelkove video:

Môžem si myslieť čo chcem, no akonáhle mám na všetkých štyroch kolesách kotúčové brzdy, je zážitok zo stlačenia pedálu úplne iný. Na bubnoch vzadu pri brzdení padám do vankúša ale na Sporte okamžite narážam bruchom na stenu.

Sedačky nesklamali a keďže v mojom aute sedím tiež v Recaro predošlého modelu Sport, tak sa dá porovnávať. Moje sú „vaničkovejšie“ a tvrdšie. Nové sú zasa príťažlivejšie, niekde aj mäkšie. Priznám sa, že som tieto nové ani nestihol dlho obdivovať pretože som v nich omnoho radšej sedel a tlačil auto dopredu ako zbytočne riešil prešívanie sedačiek.

A tak som po skončení jazdy mal na tvári nevymazateľný úškrn s ktorým som pol hodiny nemohol nič urobiť.

Hovorí sa, že nový Sport je vycvičený následník predošlého nevycválaného koníka od Suzuki a je to celkom určite pravda.