Samsung Série 5 – ďalší laptop na teste
Samsung série 5 je povedzme stredná trieda (skoro) ultrabookov, ktorú by som zaradil medzi tie dostupnejšie. Neviem, či mám aj Sériu 5 nazývať ultrabookmi. K predošlému laptopu má pomerne blízko a tak snáď to porovnanie nikoho neurazí.
Dizajn naznačuje niečo lepšie, no všetko je vyhotovené z navzájom pospájaných plastových plátov. Farebné prevedenie je striedme a príjemné. Model, ktorý som dostal je 13″ s bežným hardiskom, čo však napodiv nie je poznať nijako inak ako vyššou hmotnosťou. Dokonca ani zapínanie laptopu nie je výrazne dlhšie a to napriek procesoru Intel Core-duo i5.
Porovnávam to teraz hlavne s ultrabookom Acer Aspire S3, ktorý som predstavil pred týždňom. Porovnanie sa doslova pýta na svet. Cenovo nie sú oba stroje príliš ďaleko, no musím pripomenúť, že Acer ašpiruje skôr na vyššiu triedu a napriek porovnateľnej cene by som naň kládol vyššie nároky – ak chcem byť luxusnejší, musím strpieť vyššie nároky a to rozhodne nielen výkonové.
S obrazovkou som o stupeň spokojnejší práve u tohto Samsungu. Je dokonca aj matná, čo mne maximálne vyhovuje ale ani Samsung sa nevyhol „stmaveniu“ obrazu najmä pri pohľade zospodu. Bočné uhly sú výrazne a ďaleko lepšie ako u Aspire S3, čo je výhodný parameter pokiaľ nebudete s počítačom sami.
Tak ako som si spokojne chrochtal s trackbackom Aceru, tak na Samsungu je klasický „písidlový“, takže obligátne tlačítka a pevná plocha. Tá síce dokáže vnímať „dvojťuk“, no v dnešných časoch by som už na ultrabooku očakával kompaktný trackpad s multidotykovými schopnosťami.
K ultrabooku série 5 by som si teda najradšej kúpil myšku a to aj keď ho považujem za nadpriemerný oproti provizórnym ploškám bežných laptopov, ktorých majitelia bez myšky nič nekliknú.
Ultrabook má konektory rozmiestnené po bokoch, vpravo je slot na plnú SD kartu a dva USB porty. Vľavo modrý USB 3.0, HDMI výstup a s prekvapením filigránsky vyriešený Ethernet konektor. Ten predošlému Aceru chýbal a Samsung to vyriešil odklápaním, aby im príliš veľká diera na Ethernet nešpatila dizajn.
Diódy sú bez otravovania umiestnené na prednej hrane a tu mi vyhovujú:
Dobrým zvykom terajších laptopov je čo najmenej zásahov do veľkosti klávesov, takže sú obvykle rovnako veľké ako bežné klávesnice k desktopom – teda… myslím, že najviac k tým, ktoré majú nízky zdvih. Klávesnice klasickej konštrukcie sú naďalej o niečom inom. Podsvietenie som si nevšimol.
Zaujíma ma vždy tvar Enteru a šípky:
Kam by som sériu 5 umiestnil?
Mobilnejší zamestnanec väčšej firmy, ktorý trávi čas na služobkách a firma sa rozhodla ísť cestou kompaktnejších zariadení. Nie je ani tak drahý aby sa nedal odôvodniť a zároveň to nie je ťažká krabica. Tým pádom je s ním príjemné aj cestovanie lietadlom, kde už zrejme firmy chcú trošku šetriť a ani prenášanie vecí na niekoľkodňovú služobku nebýva najpríjemnejšie.
Potom celkom určite ako ďalší laptop v rodine lebo dokáže vydržať pár hodín na baterke, nemusíte si zariaďovať ďalšie počítačové pracovisko.
Premýšľal som nad tým, či by som ho akceptoval ako hlavný stroj s ambíciou nahradiť desktop človeku ako ja. Váham a bez externej klávesnice, myšky a monitora by to nešlo. K tomu by som však nutne potreboval zariadenie na ľahké „odtrhnutie“ laptopu od týchto vecí. Port replikátor či dock. Pokiaľ by to bolo k dispozícií, tak by posledným problémom bol točiaci sa disk. Predsa len by som vyšiel do vyšších tried s SSD.
Rovnako ako u Aceru aj tu už nemôžem nič iné ako mierne apelovať na firemné prostredie, ktoré je orientované na podivné modely laptopov, ktoré s mobilitou nemajú priveľa spoločného – musíte ich nakoniec vždy pripojiť k pracovnému stolu a rozhodne si s nimi neužijete trebárs v lietadle už počas cesty.
Záver
Séria 5 je stredná trieda laptopov a nevyhovuje nárokom na ultrabooky, no má z nich najvhodnejší výber vlastností. Je to kompaktný laptop pre bežné používanie, ktorého slabiny sú skôr dané začlenením v triede ako neočakávanou vlastnosťou. Pokiaľ by ste chceli od Samsungu luxusnejšie vyhotovenie, musíte sa orientovať napríklad na Sériu 9.
Vybavenie je solídne, procesor Intel i5 Sandy Bridge, ktorý vyhovuje aj ťažším úlohám. Nedá sa očakávať najnovší Ivy Bridge, ktorý prišiel nedávno. Počítač by mal mať SSD avšak potom jeho cena vzrastie. Vzhľadom k tomu je potom málo konkurenčná. Zrejme je cenovo prijateľnejšia výbava s bežným hardiskom.
Mne na tomto laptope už nevyhovuje prevedenie povrchu, ktoré je bežný plast, s možným neskorším „rozvŕzganím“. Nie som celkom spokojný s touchpadom, predsa len by som chcel laptop, kde je už plocha nedelená a vie gestá a multitouch. Pre ľudí, ktorí touchpad nemilujú, je to jedno a pripoja si k nemu myšku.
Naopak vyhovuje zabudovaný Ethernet konektor, nadpriemerná obrazovka, čo môžu byť rozhodujúce paramtre.
Poznámka: model, ktorý som mal v rukách, je pomerne starý, pomaličky končiaci, ktorý sa priebežne nahrádza strojmi s vymenenými črevami, čiže onedlho bude aj s Ivy Bridge, takisto sa bude inovovať aj exkluzívna Séria 9. Treba mať na pamäti, že som sa detailne nevenoval rozlíšeniu v rámci modelovej rady a tento stroj je tak s SSD ako aj bez neho. Môj result je, že tento stroj je lepšie kúpiť čo najlacnejšie, čiže bez SSD a v tento okamih má hodnotu v rámci svojej ceny. Dúfam, že takto to chápete a píšem to len preto, aby ste si nemysleli, že uvádzam nejakú novinku na trhu. V rámci Spravodaja ide o prvé laptopy, ktoré mám v rukách.