Togukawa sa slušne vopred spýtal ako by mohol odoslať hromadnú zásielku a ako na to. Arthur Dent oprávnene zdôrazňuje, že to vlastne nie je možné a všetky rady na hromadné mailovanie len snažia tento fakt zmierniť z pohľadu prípadného rozčúleného príjemcu mailu.
Ako vždy však som skeptický v tom, že na rady nás plkačov na webe nikto z tých marketingových amatérov nedá – čo mi má kto radiť v mojom podnikaní a tôbož ani žiadna z firiem, čo poskytuje databázy kontaktov nikdy nevybočí zo svojich praktík.
Arthur Dent správne podotýka, že zahmlievanie nie je moc dobré a ja pritakávam s tým, že dôraz sa kladie na samotný okruh oslovených ľudí – čím dôkladnejší výber a správa obsahu tejto databázy tým lepšie. Ak ste si pracne nazbierali tisícky adries, nesmiete podľahnúť mamonu a surovo z nej vyhadzovať podľa stanovených pravidiel napríklad tie záznamy, kde vás príjemca ignoruje (napríklad ignoroval mail s upozornením, že ho vyhadzujete).
Verte, že mne ako príjemcovi nič neulahodí – dokonca ani vyhlásenie, že toto je váš prvý mail a aj posledný – nedávate mi totiž žiadnu záruku.
Najlepšia metóda je proste šírenie dobrej povesti firmy.

pošli do vybrali.sme.sk