Limit sebavnímania

Keď som bol malý, otec mi pri každom mojom zabuchnutí dverí pripomínal, že ich mám zatvárať ako slušný človek kľučkou. Nechápal som to, veď zabuchnúť bolo efektívnejšie.
Neskôr som sa veľmi hanbil, pokiaľ som sa pozabudol a dvere mi proste „ušli“.
Dnes si na to dávam pozor pretože viem, že efektivita so sebou prináša aj efekty. Zvukové.
Určite by ste mi uverili, koľko ľudí takýto efekt nevníma ako neslušný. Svoje vlastné dvere zatvárajú s efektom oznamujúcim: buran odchádza, všimnite si ho!
Otec mi zároveň pripomínal, že dvere sú hlavne na to, že keď nie je vážny dôvod, majú zostať zatvorené.
Určite mi veríte, koľko ľudí nevníma túto funkciu dverí ako dôležitú. Hlavné vchodové dvere ju plnia tým, že sú ohraničením vstupu na súkromný majetok. Často sú však vstupy naň doslova pozývajúce. Len preto, že nevnímame ohrozenie alebo nevštepujeme svojim deťom, ktoré výskajúc nadšením vnímajú efekt efektivity a rešpekt k otcom si nevybudovali.
Možno to nie je len o dverách…

Written by rony

3 komentáre

mansueta

Smutné? Mne to tak nepríde. Je to o živote a ronyho poznaní. :) Len na konci k tým deťom… „rešpekt k otcom si nevybudovali…“ to celé nie je predsa len o rešpekte k otcom :) ale chápem, že u ronyho to vštepoval on.

Comments are closed.