Píšeme Vyhlásenie o prístupnosti

Zaujímavé je sledovať ako sa vyvíja táto špecifická „stránka“ webov, ktoré si považujú za povinnosť zverejniť vyhlásenie o prístupnosti. Nie som sám, kto si proste takúto stránku skoro doslova opísal z iného webu. Tým sa vlastne opisovaním odovzdávajú iste spoločné znaky obsahu a aj vnášajú malé chyby prechádzajúce do veľkých.


Niektoré znenia potom obsahujú zmienky o pojmoch, ktoré s prístupnosťou nemajú nič spoločné a niekedy sa menia aj na bohapustú reklamu.
Takže som dnes našiel v prehlásení o prístupnosti aj takéto slová:
* štandardy W3C – samozrejme ide o doporučenia W3C, pominúc otázku prečo rovno nespomenúť WAI a konkrétnu úroveň WCAG, keď už sa bavíme o dokumente popisujúcom prístupnosť celého websajtu,
* znevýhodnení – akí? kto? čím? preboha!
* kredibilita – prístupnosti? alebo čoho to vlastne?
* nájditeľnosť – predklad pojmu findability, opäť prečo vo vyhlásení o prístupnosti?
Vyhlásenie o prístupnosti je dokument, ktorý má v prvom rade explicitne deklarovať fakt, že stránky boli pripravené s ohľadom na doporučenia WAI do určitej úrovne. Ďalej majú spomenúť – pochváliť sa – vykonanými testami (internými, externými). Zvykne sa vymenovať klávesové skratky. Pomenovať použité technológie a vlastnosti stránok (zväčšovanie písma – upozorniť na možnosť jeho zmeny, odolnosť stránok na zmeny ich vizáže prostriedkami prehliadača – nezneviditeľní sa text napr. prepnutím pozadia na bielu).
Nevidím veľa dôvodov vo vyhlásení to na čitateľa a klienta skúšať nasypaním pojmov, ktorých význam nie je vysvetlený a to v spojitosti s obsahom vyhlásenia. Ťažko by som hľadal akúkoľvek spojitosť s prístupnosťou napr. v uvedení mien autorov, či by som sa asi nepochválil exaktným vymenovaním vizuálnych prehliadačov s ich verziami a „pozabudol“ na prehliadače slepcov.
Stretol som sa s prípadom (a osobne som ho medializoval), že dokonca samotné organizácie nevidiacich dokážu „odsúhlasiť“ prakticky nezmyselný web plný logických chýb práve v teóriach prístupnosti. Dokonalým nepochopením bolo napr. naplnenie zásady, že obsah má byť pred navigáciou. Autor stránky VIZUÁLNE posunul celé menu asi 3cm pod nadpis článku (v dvojstĺpcovej sadzbe). Logika nám hovorí, že značne pomohol slepcovi, ktorému je vyobrazenie a rozpolohovanie prvkov na stránke srdečne jedno, keď zdroják hovorí niečo iné a práve to platí pre neho.
Pri písaní toho mojeho Vyhlásenia o prístupnosti som váhal, ktorý použiť ako vzor. Tak som si spomenul na Špinarov web o prístupnosti a následne ešte odbočil na web ministerstva informatiky ČR a jeho portál. Tretí web ho nemá.
Bohužiaľ som nijako neskúmal ako k vyhláseniu o prístupnosti pristupujú zahraničné stránky. Nalistoval som si aspoň portál v UK, ktorého vyhlásenie je pomerne obsiahle a poskytuje ďaleko viac praktických informácií. Viditeľne nechápe pod prístupnosťou len „umožnenie“ prístupu k stránkam invalidom, slepcom a inak postihnutým. Doslova považuje prístupnosť ako všeobecný pojem na jednej úrovni s „pomocou používateľovi“ (vo forme návodu na používanie – čo nemusí byť zasa pozitívny prvok hodnotenia použiteľnosti webu).
V ten moment som tak trošku zapochyboval o význame prehlásenia najmä pre komerčné weby. Pre verejnú správu (štát) ho považujem skôr za povinnú súčasť webu. Pravdepodobne prvý význam vyhlásenia bol v informáciach pre ľudí, ktorí prvky prístupnosti oceňujú v praktickom používaní a nájdu tam „stav“ prístupnosti webu nie príliš prikrášľovaný. Takže tam očakávajú aj zmienku, že „časť“ odkazov smeruje na DOC dokumenty a pod.
Nateraz si myslím, že vyhlásenie je prakticky k ničomu ale neublíži ho zaradiť.
Isté formálne stránky obsahu vyhlásenia sa rysujú:
* uveďme skratky WAI, WCAG, verzia HTML, W3C a deklarujme, že ich len neopakujeme ale ovládame. U WCAG neexistuje exaktný test – prešiel/neprešiel. Deklarujme akým spôsobom sme dospeli k tomu, že WCAG plníme. Ak ho neplníme v nejakom bode, proste to spomeňme. Ak sme testovali prístupnosť aj reálnymi testami, uveďme to,
* vychytávky, ktoré WCAG priamo nespomína, ale majú pomôcť čitateľovi, spomeňme – zväčšovátka písma, čo sa deje so stránkou ak si vypnete obrázky. Spomeňme, že stránku si otvoríte aj v iných zariadeniach ako je IE, FF, Opera – ja pod prístupnosťou rozumiem aj možnosť ju otvoriť v hendikepovanom zariadení ako je mobil (trošku preháňam ale má to čosi spoločné),
* vymenujem použité formáty dokumentov, resp. tých dokumentov, ktorých informácia nie je podaná aj v html formáte,
* vymenujem klávesové skratky
* uvediem jasný kontakt na osobu schopnú spracovať pripomienky bez zbytočného sena nevedomosti či marketingovej obmedzenosti. Proste človeka, ktorý priamo vie zareagovať na pripomienku k prístupnosti.
Prístupnosť nie je nevyhnutnou súčasťou procesu tvorby websajtu. Aj bez nej spravíte „uznávané“ dielo. Jej teória je dosť podobná SEO. Nemôže existovať sama o sebe a vyžaduje pre jej pochopenie značné znalosti v oblasti kódovania a dostatok logiky pri používaní grafického umenia ako nástroja tvorby webu.

Written by rony

6 komentárov

rony

„Manifest Dogma W4 (W4D) vznikol ako súkromná inicitíva skupiny webdesignérov“
a ako taku ju mozes sukromne dodrzovat aj v profesionalnej praci. je vsak trosku tazsie institucionalizovatelna ako sucast pravidiel ci zakonov.

dusoft

V Dogme ide hlavne o minimalisticky pristup k navrhu webu a minimalizmus vobec nie je jedina cesta k pristupnosti. Aj pekny graficky plny web moze byt plne pristupny.

Jozef Izso

Keď sa hovorí o prístupnosti, tak v 95% sa myslí na slepcov a potom na ľudí s poškodeným zrakom.
Už sa nemyslí na handycap pri držaní PDA jednourukou, obrazovka notebooku vystavaná slnku, vďaka čomu je čokoľvek bez high kontrastu nečitateľné a podobné situácie…
„… v hendikepovanom zariadení ako je mobil.“ ja by som nechal len túto časť a zátvorku vyhodil. Možno nejde o hendikep v pravom slova zmysle, ale
určite ide o dobrý nástroj na otestovanie prístupnosti.

Comments are closed.