Dve percentá, dvanásť tisíc

Okrem týchto ešte zmena pomeru medzi prvým a druhým pilierom. K dvom z nich som zachytil tak návrhy ako aj petície. Zaujímavé, že u dvanásťtisícového odpočtu pokiaľ máte životné poistenie sa žiadna petícia nekoná. Pritom, pokiaľ dobre rátam, ide o zaujímavú čiastku, ktorá pomôže práve tým, ktorí si životné poistenie museli dať.
Kto má dnes životné poistenie a prečo?


V drvivej väčšine je toto poistenie „nanútené“ ako podmienka pri uzatváraní hypotekárneho úveru. Nemusím snáď opakovať, čo znamená pre štát a jeho príjem človek, ktorý sa rozhodne pre dlhoročný záväzok. Alebo áno? Tak stručne: znamená to, že sa rozhodol zostať a odvádzať dane :-)
Pre takýchto ľudí akýkoľvek daňový bonus, zvýhodnenie, predstavuje nárast optimizmu. Osobne som si vždy predstavoval, že dobrou cestou pre dobrých ľudí je, že sa im znižuje suma, ktorú odvádzajú na daniach, pokiaľ sú pre štát perspektívnejší.
Z horšej stránky: človek, ktorého tu nič nedrží a kedykoľvek môže odísť platiť dane inde by mal mať dane v štandardnej výške :-) až jeho rozhodnutie, ktoré jasne ukazuje vôľu tu zostať by malo začať mašinériu daňových zvýhodnení.
Takže tu máme petíciu za dve percentá, ktoré som nikdy nevyužil (z lenivosti napríklad) a za nemenenie pomeru medzi prvým a druhým pilierom. Ale petíciu za tretí pilier (tých dvanásť tisíc) akosi nič.
Nemám rád petície. Myslím si, že účinnejšia je faktická a účinná argumentácia ako nátlakové akcie. Takto mám totiž pocit, že nám „nechajú“ tie dve percentá. A tie sú nám akosi… nanič.

Written by rony

5 komentárov

Comments are closed.