Ako sme išli s deveťákom na diskotéku

Po mnohých peripetiách života človeka odsúdeného na rok života v zelenom som sa ocitol v prostredí nesmierneho chaosu _bojováku_ už s hodnosťou podporučík v malebnom prostredí chvatne dokončovaných kasárňach východoslovenského mesta. Prvé dni po prevelení sem sme strávili v postavených stanoch.
Ako _číslo_ klesalo a čakalo nás menej ako desať _rezňov,_ náš prístup k povinnostiam _špagátov_ nadobúdal obludné salámistické rozmery, ktoré sme prejavovali dvojslovným „číslo nepustí“.


Po zamestnaní sme zaujali statickú polohu adekvátnu nášmu predchádzajúcemu vyťaženiu po výcviku bigošov. Postupom času naša túžba vyliezť z kasárni klesala a aj chuť naliať do seba alkoholické nápoje sa zmenila v podpisovanie vychádzok spoľahlivým vojakom našej čaty, ktorí tieto ochotne prinášali do izby nás, špagátov.
Voľný čas sme trávili činnosťami, ktoré pripomínali život na slobode. Kolega z Trnavy doniesol svoj Commodore, ktorý sa stal okrem iného aj atrakciou pre jedného z deveťákov. Vôbec ho neprekvapilo, keď k joysticku dostal čerstvo otvorené flaškové.
Na rote sme my špagáti boli velitelia čiat alebo zástupcovia veliteľa čaty. V tej našej sme boli štyria. Zo mňa spravili veliteľa čaty a ďalší dvaja boli gumy. Podobne to bolo vo vedľajšej rote. Pretože to boli mladšie ročníky, tak nimi ešte metali hormóny a napriek solídnosti uniformy profesionálneho vojaka boli často väčšie prasce ako my.
Jedného dňa po obede nastúpil do služby gumák z vedľajšej roty ako deveťák a podvečer prišli špagáti z nej, že sa ide na diskotéku do Alfy. Tak sme povyberali _civil_ a vyberali si z neho, čo si oblečieme. Civil sme väčšina mali poskrývaný už na ŠDZ avšak až na bojováku to nadobudlo rozsiahlejšie dimenzie. Raz dokonca veliteľ roty urobil raziu na civil a naisto šiel po obvyklých miestach skrývajúcich oblečenie. Zjavne preto „nevidel“ kolegovu skriňu s drzo zaveseným civilom priamo na vešiakoch.
To nás samozrejme nijako neovplyvnilo pretože nielen ja som mal už civilnú výbavu v slušnom rozsahu a pretože bola zima, tak som si navyše kúpil objemnú páperovú bundu. Civil sme nakoniec dostali naspäť za prísľub väčšieho dôrazu na vykonávanie výcviku.
Po večierke sme sa teda obliekli a vyšli sme von, kde sme narazili na kolegov odvedľa s neznámym ksichtom. A boha, bol to deveťák. A v civile. Ide s nami!
Zavanul nad nami pocit zodpovednosti „A čo deveťáreň?!“. Gumák s prevahou istoty opísal ako navliekol bigoša z ich roty do 85iek, zavesili mu žlté šnúry a posadili do deveťárne. „To zvládne“. Jeho výzor vzbudzoval dôveru a dojem pravej gumy. Trošku horšie to bolo s prejavom ale v nočnej službe sa očakával iba vizuálny dojem.
Dorazili sme do Alfy a pred dverami sme s povýšeným pohľadom civila obišli troch zúfalcov vo vychádzkovej uniforme s baranicami v ľavej ruke a vošli do priestorov kam záklaďáci nemohli.
Začal šampusový večer. Ani neviem prečo ale neustále sa na stole objavovalo šampanské a pilo sa iba to. Kto by sa pýtal na dôvody?
Asi po dvoch hodinách sme sa dozvedeli, že pred sklenenými dverami nás volajú nejakí záklaďáci. Vyzeralo to pomerne naliehavo a neobvykle.
Do kasína dorazila vojenská polícia!
Najviac sme tŕpli my špagáti. Konštruovali sme možné dôsledky odhalenia prestrojenia a čo všetko to lavínovo spustí. Cítili sme sa ako česká výprava kempujúca v Tatrách. Najprv neohrozene fantasticky ale potom ten hukot prúseru!
Deveťák vstal od zábavy a keď sme sa s ním neskôr spojili tak, porozprával, čo sa v kasíne dialo.
My sme v ten moment už mali pripravený scenár odpútania pozornosti od nás spojený s rýchlym návratom, preplížením sa na rotu a predstierania hlbokých zelených snov o dráhe profesionálneho vojaka po ukončení vojenskej služby.
Falošný deveťák s kľudom nevedomého návštevu privítal, povodil po kasíne. Oni konštatovali poriadok a on ich odprevadil cez bránu preč. Všetko bolo v absolútnom poriadku.
My sme sa z diskotéky vrátili miesto obvyklej solídnej diery v plote priamo cez bránu. Naši bigoši na bráne s otvorenými ústami sledovali ako si kráčame spolu s deveťákom v civile.
Úžasný pocit nadradenosti! To si nebudú môcť dovoliť ani _za milión._
Paleta zážitkov z vojny je nesmierne bohatá a táto udalosť zapadá v celom spektre neobvyklých situácii z ktorých väčšina nemá ekvivalent v civilnom živote.
Použitá terminológia: vysvetlivky
Tak niekedy nabudúce na túto tému. Možno? Záleží na vás…

Written by rony

3 komentáre

emmacore

Mna neodviedli. Normalne ma nezavolali na odvod a ja som sa im, samozrejme, neprihlasil. Inak z mojich kamaratov nepoznam asi nikoho, kto bol na vojne. Bud maju modre knizky alebo boli civilkari.

Comments are closed.