Orech v okne

Som vďačný za výhľad z mojich okien. Je v nich park, ktorý vznikol tak, že na ňom vnikla pavučina vydláždených cestičiek a v jeho strede zopár lavičiek. Omnoho skôr bol na ňom orech. Keď som volal na „úrad“ kvôli vykolíkovaným plánom na park, tak som sa pýtal aj na to, či im padne za obeť práve ten orechový strom. Nepadol.
Každý rok na jeseň sa vždy raz ráno objaví trojica, ktorá ho profesionálne očeše a po pár hodinách odchádza s plnými taškami plodov. Nemám k nim výrazné sympatie a to ani keby sa ukázalo, že sú majiteľmi toho stromu. Sú proste nesympatickí.
KvetOmnoho častejšie popod strom prechádza babka v dlhom modrosivom „baloňáku“ s „babkovskou“ taško-kabelkou, ktorá nikdy do koruny stromu nehádže tehly. Prechádza sa po tráve a hľadá padnuté orechy. Nazbiera si čo nájde a o desať minút je preč. Takto ju pod orechom vidím každý rok.
PS: ak ste vydedukovali nejaké posolstvo z tohto textu, tak to je VAŠE posolstvo, nie moje :-) Ja som nachladnutý, bolí ma hlava, dal som si červenú pilulku a zahodil do koša siedmy sáčik čaju. A vy viete, čo spôsobujú usušené a rozdrvené rastlinky :-)

Written by rony

2 komentáre

Comments are closed.