Po rokoch: Nikon Coolpix 885

Svoj úplne prvý digitál som kúpil za 6 tisíc v Ageme. Nemal slot na pamäťovku, miesto na osem či koľko fotiek v zúfalom rozlíšení. Baterka stála 200 korún (taký krátky valec) a nebolo možné ju zohnať nabíjateľnú.
Potom som mal nejaký Olympus s 1,2 megapixelmi, čo už sa dalo povedať, že je to fotoaparát. Pamäťové karty boli Smartcard (alebo ako sa tie tenké lístky volali). Slušný prístroj.
Nakoniec som vytiahol z vrecka asi 26 tisíc a kúpil som v dnes už zaniknutom veľkoobchode v Petržalke skutočný kompakt. Nikon Coolpix 885 s tromi megapixelmi, slotom na CF. Presný dátum nákupu si nepamätám, zrejme 2003 alebo ešte skôr.


V predaji bola strieborná a čierna verzia. Tá druhá sa mi zdala prijateľnejšia.
Prečo Nikon:
* dal som si poradiť,
* zdalo sa mi, že optika je na tomto type foťákov lepšia ako u konkurencie,
* CF karty – možnosť striedať s PDA,
* dobré výsledky fotenia v prítmí,
* objektív nebol len taký štvorček ale pekne sa vysúval – znamenie, že je optika OK,
* rozsiahlejšie možnosti nastavania v neautomatickom režime (skutočne výborné),
* Nikon batéria – žiadne ceruzkové baterky, znamenalo to rýchle nabíjanie a veľká výdrž (pravda).
Tento fotoaparát vlastním dodnes. Kupoval som ho v časoch, keď ešte stále si ľudia kupovali „filmové“ foťáky a preto tá nebeská cena. Až po rokoch sme sa nakoniec dopracovali k smrti filmu (v neprofesionálnom segmente) a dnes „foťák“ znamená digitálny kompakt.
Tento foták vlastním dodnes – vzdal som sa nutkania zamieňať foťáky a dovtedy, kým bude fungovať, tak nemá cenu aby som kupoval niečo iné. Atraktívne „zrkadlovky“ pod 15 ma nelákajú – tú sumu viem vraziť kamkoľvek.
Môj Nikon je vo výbornej kondícii, zatiaľ sa mi nezdá, že by chip „slepol“ avšak už by ste na ňom videli:
* maličkú obrazovku: skutočne tento parameter napovie o akého „starca“ ide,
* CF: tento formát z foťákov tuším vymizol (možno aj hegemóniou výrobcov ako Panasonic, Sony, Olympus),
* Tri megapixely na počudovanie už nikomu nestačia (a to ani na fotenie ľudí v tieni palmy proti slnku – grrr),
* nevie natáčať video (teda vie) so zvukom (to nevie) – čo by som teraz aj uvítal,
* pomerne neforemné telo: nie je to bohužiaľ „placka“ do vrecka.
Fotiť fotí a pokiaľ chcem niečo aspoň trošku dobre odfotiť, tak ho použijem. Batéria sa drží aj niekoľko týždňov (možno mesiacov) nabitá a preto je v pohotovosti. So sebou nosím obvykle iPhone a jeho foťák obslúži väčšinu okamžitých fotiek, ktoré nepotrebujem na nič iné iba ich skladovať priamo v telefóne.
Dosť ma zaráža, že k týmto kompaktom sa zrejme ani dnes nenosí aby už v škatuli bolo nejaké puzdro – pritom kompakty si ho priamo vyžadujú.
Pred časom som mal zapožičaný skvelý kompakt od Panasonicu a ten sa mi veľmi páčil. Nedávno som len tak skúmal, či sa dá niečo rozumné kúpiť za 5 tisíc a myslím si, že určite áno. Zatiaľ to nechávam tak. Nikon prežil.

Written by rony

3 komentáre

HoP

CF se nepoužívá jen v profi třídě, to není přesné – stále se drží v segmentu DSLR, ikdyž v některých modelech už taky začíná mizet :-)
Jinak karty se jmenovaly SmartMedia, byly vyvinuté Toshibou a s oblibou je používal především Olympus a také Fuji. Jak se začalo zvyšovat rozlišení a snižovat rozměry foťáků, Smart Media začaly ustupovat SD kartám. Byly totiž velké rozměrově a malé kapacitou (max. 128 MB)
Olympus (i Fuji) si pak vyvinuli náhradní, avšak opět proprietární formát xD-Picture Card.

rony

dik dik.
Smartmedia mal aj moj prvy mp3 prehravac – Philips. Na dnesnu dobu uz shit ale jeho dizajn bol aj na dnesnu dobu skvely. Bohuzal si uz vobec nespomeniem ani model :-)

Comments are closed.