Po rokoch: Tamaya a Ivica

Pri premýšľaní, čo ešte skladujem dlhé roky a stojí za zmienku, som natrafil na Tamayu a Ivicu, ktoré vám chcem predstaviť.


Ivica je polovičná sladká blondína, ročník 2003, pôvodom zo Svätého Petra. Prišla počas jednej kolaudácie a už sa u mňa natrvalo usídlila.
Tamaya pôsobí ako prefarbená blonďavá češka ale v skutočnosti vyrastala v Chile. Je mladšia, z roku 2006 a zrejme sa pridala k Ivici pri inej príležitosti. Pravdepodobne vtedy, keď jej brunetková kamarátka zrušila párik červenovlások, ktorý prázdne telá dlhší čas zostávali u mňa až kým som v letnom upratovacom ošiali nezrušil „zbierku“.
Tamaya a Ivica
Aj po rokoch musím priznať, že Tamayu aj Ivicu si ponechám. Usadia sa k pred rokmi načatej flaške vodky (trochu som si z nej dal v jeden večer, keď som si myslel, že nebudem vedieť zaspať) a obligátnej flaške Baileys pre vzácne návštevy – ktoré z nej dostanú, tie sú automaticky vzácne :-)
Zasvätení ľudia vedia, že som pomerne ortodoxný „nepijan“ – nemusíte pátrať po dôvodoch. Nie som proti alkoholu (roky na internáte, roky v krčmách či na vojne neodmažem) z nejakých vznešených dôvodov. Ako vysvetlenie musí stačiť, že mám zásady a jednou z nich je, že nikdy neviem kedy sadnem do auta a v deň, keď si vypijem ma za volant nedostane ani negatívny krvný test.
Slovo ortodoxný si vysvetlite tak, že odmietam aj „prípitky“. Voľakedy pred dinosaurami som alkohol využíval na to, aby sa mi „rozviazal“ jazyk a komunikoval. Dnes takýto handicap nepociťujem :-)
Vraciam Tamayu a Ivicu na miesto a prepáčte mi, že som sa nevenoval kremíku.

Written by rony

1 Comment

Comments are closed.