Je to pravda odveká…

že poloprofesionárni a profesionálni fotografi či fotoamatéri sú ješitná vrstva používateľov fototechniky. Ako všetci profesionáli pri strete s laikmi šľapajúcimi po ich hodnotách. To sa dvaja takíto stretnú nad svojimi zábermi a vymieňajú si parametre záberu, vyhodnocujú zlatý rez, expozičnú dobu, luxy, nastavenie citlivosti a spoločne nadávajú na neschopnú automatiku kompaktných fotoaparátov.


Keď pozerajú na laické obrázky, krútia hlavami a v záberoch vidia všetky chyby. Je to ospravedlniteľná úchylka všetkých profesionálov, ktorí vidia čo s predmetom ich záujmu stvárajú hlúpi laici. Dokonca fotia automatikou!!! A dokonca na nej trvajú a chcú ju!!! Sodoma Gomora.
Chcem podotknúť, že všetky teórie o fotení sú správne a je veľmi dobre sa ich držať, pretože vedú ku kvalitne urobeným fotografiám.
Máme tu však istý podivný segment – fotenie mobilmi. Musíme si vopred priznať, že považovať ich za súčasť komplexu fototechniky sa mi zdá násilné. Zdá sa mi, že ich účel nie je prevalcovať segment kompaktných fotoaparátov a ich prítomnosť v mobile spĺňa trochu iné potreby majiteľa mobilu. Iste spoločným znakom je „fotenie“.
Skúsme popremýšľať ako sa správa majiteľ mobilu a čo chce, ak chce čosi odfotiť a čo to vlastne fotí? Sú to nejaké umelecké pohnútky? Sotva. Vyžaduje niečo iné ako nerozmazanú fotografiu? Asi nie. Myslím, že najčastejšie chce skrátiť čas od vzniku potreby niečo cvaknúť až po samotné vytvorenie obrázku. Táto vlastnosť mobilu je podľa mňa najdôležitejším parametrom a okamžite po nej ide požiadavka „nerozmazanosti“. Ako s tým naložiť, keď na jednej strane sú tu ješitné poznámky fototeoretikov, ktoré proste platia rovnako ako východ slnka ale zároveň vyššie definovaná potreba? Áno, idú proti sebe a keby niekto takto robil zrkadlovky, tak ich asi nikto nekúpi. A opačne – mobil vyžadujúci minúty nastavovania bude majiteľovi nanič, pretože sa bude pri cvakaní tých blbostí neustále zdržovať.
Profesionáli skutočne môžu od jedu hoci aj praskať ale dôraz na špecifické vlastnosti automatiky v mobiloch existuje, platí a dokonca je vyžadovaný. Vôbec nevylučujem existenciu resp. vznik triedy mobilov, ktore v sebe budú obsahovať regulérny kompaktný fotoaparát plne vo špecifikáciach aké fototechnika vyžaduje a jeho kúpou stratí zmysel vlastniť samostatný kompakt. Môže byť a vtedy by som určite požadoval komplexné a metodické hodnotenie.
Čo však s mobilmi? Ja navrhujem vyčleniť ich spomedzi fototechniky. Nemajú tam čo robiť. Je zrejmé, že majitelia mobilov ich používajú na špecifické účely (príklad: som v obchode a cvaknem tovar, som na zastávke cvaknem cestovný poriadok, som v škole a kradmo fotím učiteľa…), ktoré sa veľmi slabo kryjú s využitím bežnej fototechniky.
Verím, že profíci sa neradi zmierujú s čoraz širšími funkciami v automatickom režime fotoaparátov. Pred rokmi to boli dva tri režimy a dnes je segment automatov tak rozsiahly, že profík musí dlho vyberať aparát s manuálnym režimom. Obchody sa dokonca prispôsobili a existenciu manuálu nijako zvlášť nepropagujú ako výhodu daného modelu. Chápem túto frustráciu aj preto, že metodika fotenia sa proste nedá zmeniť.
Mobilný segment ju môže použiť s prihliadnutím na účel cvakania mobilom na čo najlepšie zapracovanie techník fotenia a ich teórii do automatiky, ktorá proste má svoje vlastné priority pre jej fungovanie. Kľudne aj odlišné ako u automatiky kompaktných fotoaparátov.
Testovanie takýchto prístrojov je ťažké, na jednu stranu by sme mali splniť isté zásady ako overiť skutočné schopnosti vnútorností a na druhú stranu preveriť výsledky pri čo najvernejšej kópii správania sa majiteľa prístroja. Vyššie som upozornil práve na tento rozdiel – fotograf sa pri fotení zastaví a aplikuje čo najviac z toho, čo o fotení vie. Môže ich použiť pri fotení mobilom. Alebo má ten mobil v ruke totálny ignorant a proste chce čo najrýchlejšie cvaknúť. Máme ho ignorovať? Ak ho berieme do úvahy, tak kľudne môžeme otestovať funkčnosť prístroja simulovaním jeho správania sa. Sú to nakoniec len obyčajné porovnávacie testy, ktorých výsledkom nie sú absolútne hodnoty.
Poviem príklad požiadavky: musíš testovať s prístrojom ukotveným v statíve. Videli ste už mobil na statíve? Ja nie :) Ale videl som opitého stredoškoláka fotiť s mobilom. Čo je teda pravdepodobnejšie? Ja dávam 20 euro na toho stredoškoláka. :)
Príkladom je meranie návštevnosti webov: ako jediné čislo nemá vypovedaciu hodnotu. Pri porovnaní s iným subjektom však už naberá na kvalite. Rovnako je to pri porovnávacom fotení, môžem namietnuť nerovnaké podmienky pre oba porovnávané prístroje a to je tak všetko. Fakt, že neposuniem fotke optimálne podmienky však už namietať nemôžem. Kľudne môžem test postaviť na fotení výhradne automatikou. Kľudne na fotení z ruky. Kľudne kradmým fotením vytasením cvaknutím počas chôdze. Kľudne fotením zámerne v tme. Kľudne s pridaním blesku. To všetko môžem. Jediné, čo nemôžem je robiť to bez porovnania s iným prístrojom. Potom skutočne ťažko odhadnem z testu čokoľvek. Dokonca aj pri fotení série desiatok fotiek sa musím oprieť o skúsenosť „Aha, fotí zle, každá druhá rozmazaná. Môj mobil odfotí viac ostrých fotiek“.
Rozhodne nechcem popierať platnosť všetkých teórii okolo fotografovania. Sú platné a ani mobil sa im nemôže vyhnúť. Chcem len naznačiť, že u mobilu je dobre klásť dôraz na jeho schopnosti ich využiť na maximum v jeho automatickom režime a že výsledky fotenia mobilom proste chceme ostré a požiadavka na kvalitu iných parametrov fotky je nižšia (rozumej farebná vernosť a podobne). Opačne pri hodnotení skutočného fotoaparátu vnímam všetky parametre ako dôležité a vyberám si ho s inou škálou požiadavok.
Ako všetko aj tento text nemusíte vôbec brať ako všeobecne platnú realitu, ktorá by sa mala uplatňovať a keby nie, budem nadávať. Je mi to jedno. Ja mobily nepovažujem za súčasť fototechniky. Tým pádom som v kľude aj nad takýmito článkami. Alebo nad článkom o mobile Nokia N97, kde sa dlhodobý teoretik dlhodobý teoretik pozastavil nad dvojicou fotiek, ktoré som zverejnil a došlo k nedorozumeniu vo všetkých možných rovinách aké si viem predstaviť. Ja som naznačil, že zverejnený príklad je dvojica vybraná z väčšej série fotiek. Základ celej diskusie spočíval v jedinej hodnote (čas expozície) rozmazanej fotografie, kde som ja proste tvrdil, že fotka je rozmazaná :-) a nakoniec vysvitlo, že tento parameter vyhovuje a nejde o „roztrasenie rukou“. Diskusia nakoniec vyústila do stratena svojou zbytočnosťou len preto, že fototeoretik nechce akceptovať celý segment automatickej fototechniky ako spotrebnú kategóriu pre ľudí, čo fotenie nepovažujú ani len za koníček. :-)
Chápem, že je to ťažké ak sa niečo dotýka oblasti, ktorá je mojou profesiou či koníčkom. Je to nesmierne ťažké a vždy budem reptať. Ale to poznáme všetci zo svojich vlastných profesií ak narazíme na laikov nonšalantne tvoriacich si vlastné pravidlá. :-)

Written by rony