Má štát zriaďovať separované webové sídla?

Podľa mňa nie. Skúsim to vysvetliť a budem sa musieť opierať o situáciu na Slovensku. V prvom rade je tu otázka prečo by štát mal na webe byť? Kto to platí? Aká je rentabilita webového sídla? Čo návštevnosť? Zmysel?
Rozhodne by mal štát pre občanov okrem tradičných spôsobov (úradnícke kancelárie, otváracie hodiny, rady pred dverami, pečiatky, potvrdenia, formuláre) poskytovať nielen informácie ale aj interaktivitu. To, čo sa robí pobehovaním medzi úradmi by sa malo vykonať návštevou webu.
Veľmi dobrá myšlienka je samozrejme centralizovaný komunikačný prostriedok. Skrátene sa to volá „portál“ a u nás je to portal.gov.sk, čo by mal byť nástroj vysielajúci občanom informácie, poskytujúci interaktivitu a pomoc.
Ďalší segment webových sídiel je kategória, ktorá sa dá uchopiť ako cirkus. Slušnejšie povedané webová prezentácia v klasickom prevedení – strom stránok pozliepaných do celku, ktorý funguje sám o sebe samostatne bez viditeľnej previazanosti na iné služby štátu, v podstate bez akejkoľvek interaktivity. Potom je tu segment, kde sa umiestňujú interaktívne webové aplikácie, kde môže občan predsa len vykonať nejakú aktivitu. Trebárs stiahnuť nejaký formulár a po vyplnení ho odoslať e-mailom (čo je predstaviteľ najhoršie vyriešenej interaktivity).

Myslím si, že v momente existencie portálu je každá ďalšia webová stránka ministerstva, úradu, či dokonca čohosi virtuálneho – čojaviem „Regionálny rozvojový program“ – vlastne zbytočná. Smeruje naspäť a proti zámeru zjednodušiť komunikáciu k občanovi. Vytvára totiž osamotený ostrov, ktorý nemá žiadne väzby k iným webovým sídlam. Nemôže a nevie využiť obdobnú funkčnosť iných webových sídiel pre svoj prospech a musí si ich implementovať samostatne. Nemôže poskytovať svoju funkčnosť iným webovým sídlam. Iným webovým sídlom rozumieme portál.
Ak by to aj náhodou vedelo, tak na údržbu webového sídla treba vyvinú duplicitnú prácu. Tú, ktorú vykoná príprava projektu, realizácia, jeho nasadenie a hlavne jeho prevádzka. Len malá časť celej tejto práce je efektívna a jedinečná – pribúda ňou k celku (prospech občana) užitočný nástroj, informácia, interakcia.
V pozadí toho sú samozrejme aj náklady. Obvykle je to nejaká okrúhla a pomerne vysoká suma. Treba si ju predstaviť vo vyššie uvedenom kontexte. Ak je veľká jej časť vynaložená na duplicitné činnosti, tak zrejme nemožno očakávať ich návratnosť v reálnom čase.
Myslím si, že najvhodnejšia stratégia je centralizácia webových sídiel do jedného projektu, ktorý nemusí byť tvorený jediným zadávateľom, jediným vykonávateľom zákazky ani nemusí mať nejaký začiatok a koniec. Portál má byť mechanizmus, ktorý bude mať centrálne riadenie, ktoré bude rovnaké činnosti vykonávať rutinne a štandardne. Požiadavky na rozšírenie funkčnosti (interaktivity, obsahu a pod.) by sa riešili existujúcimi nástrojmi alebo by sa na parciálne záležitosti (vytvorenie aplikácie pre portál) vykonala zákazka, ktorá by zohľadňovala podmienky jednotnosti portálu.
Nevymýšľali by sa vymyslené postupy, grafika, štruktúra. Ale áno, pri adekvátnej požiadavke na individualizáciu vzhľadu danej časti by sa aj trochu dizajnovalo a grafik by prišiel k zárobku. To všetko samozrejme pod strechou komplexu, ktorý by sa súhrnne volal portál. Tento stroj by však nemusel byť jeden server, jeden webserver, jeden uzavretý box. Kľudne by to mohla byť serverová farma, dokonca s rôznym operačným prostredím (linux, windows, …).
Jednotiacim prvkom by však bol na pohľad identifikovateľný web. Rozhranie, kde dokážu segmenty portálu navzájom komunikovať (ak je treba, tak si aplikácia siahne do databázy iného segmentu po dáta).

Väčšina oponentov tohto prístupu aký zastávam, dokáže vyprodukovať niekoľko výhrad:
* my chceme samostatnú doménu, takto ju budeme promovať: no a? Doménu si zaregistrujte, na portáli predsa projekt bude mať svoj „šuflík“ a nasmerujte ju naň.
* je to naše naše naše: fúha. Nie, platia to občania a je to ICH ICH ICH.
* chceme mať vlastný dizajn: áno aj to by mala byť funkcia portálu. Časť layotu bude napovedať, že ide o súčasť portálu, časť si nakreslíte po svojom, časť podľa štandardov individualizujete.
* chceme to riadiť priamo my: neverím. Portál je tu predsa na to, aby ste tam priamo sypali veci aj vy.
* portál to nevie: ak si prečítate text vyššie, tak viete, že k portálu pristavíte kľudne vlastný server a časti aplikácie, ktorú portál nie je schopný vykonať, bude vykonávať on. Ale keď sa pozriem na portál ako celok, musím vidieť, že je to jeho časť.
A možno aj ďalšie výhrady, na ktoré si v komentároch spomeniete.
Je pravdepodobné, že takýmto prístupom nezmiznú zákazky na 80tisícové nové weby a len sa pretransformujú do zákazok na dovybavenie portálu. Pokiaľ nad portálom bdie nejaký „portálový team“, tak dokáže riadiť všetky tieto procesy v prospech efektivity, skutočného využitia vynaložených prostriedkov a hlavne pre dobro nás všetkých.
Príbuzný článok: Pilnik.sk: Vitajte na webe 90. rokov