Prechodná móda komerčného bytia na sociálnych službách

Môžete mi skúšať hovoriť aké super to je, tie možnosti, tie možnosti. Používať Facebook, Twitter a čojaviemčo na marketing, PR, fanúšikovanie, komunikačný kanál firmy, organizácie, sekty. Ako skvele sa predávajú skupiny z Facebooku. Áno.

Teraz sa však zamyslime. Sme subjekt, ktorý už má svoj web, svoje vlastníctvo a venoval do neho nejaké investície. Tam sype všetko zaujímavé, komunikuje s ľuďmi.
A teraz odrazu príde móda: sme na Twitri. Sme na Facebooku. Príde mi podivné – ak odhliadnem, že nejakú zastrčenú firemnú stránku nikto nenavštevuje a Facebook page teoreticky môže – aby som takto rozdrobil svoje aktivity a naviac dobrovoľne poskytol svoju prácu na vzrast nejakej cudzej stránky (Twitter, Facebook).
Pochopím, že si firma trebárs uloží na Youtube video a vloží do svojej stránky. Má to praktický význam – obsah uložený inde, si viem zobraziť aj na svojej stránke.
Tento príspevok je do veľkej miery zmätený, aj situácia taká je, neviem to globálne a abstraktne uchopiť a netuším, kam to povedie. Či to smeruje k tomu, že si internet rozdelí pár obrovských firiem a celý obsah sa odrazu stane hosťovaný, všetky PR aktivity, reklama bude nimi sprostredkovaná, poskytovaná „akože“ zadarmo.
Paranoik by povedal, že obrovské imperialistické firmy monopolizujú internet a kontrolujú obsah (v zmysle, poskytujú k nemu médium a všetku technickú podporu).
Chápem to v prípade jednotlivcov – nemusia a nechcú mať technické prostriedky k nezávislej produkcií obsahu (aj zmätených statusov) ale u firiem, PR agentúr, reklamných aktivít – myslím, že zčasti využívajú momentálnu módu ale skôr je to kontraproduktívne.
Podotýkam znovu – chápem, že to môže mať aktuálne výsledky.
Vzdialene príbuzne Školenia pravidiel Facebooku.

Written by rony