Vopred mŕtvy projekt. Ďalší v dlhom rade.

FingerPred pár mesiacmi sme začuli o novom super projekte, ktorý sa zrodil v hlave plnej projektov. Mali sme všetci možnosť všetky tie predošle sledovať. Vždy šlo o obmenu toho istého. Tá istá (nenáročná) téma, ktorej obsah stačilo agregovať z čítačky zo zdrojov na internete. Forma hore-dole to isté, akoby pokusy vždy pod iným menom oživovať už vopred mŕtvu vec.
Upozornenie: nasledujúci text neobsahuje konkrétne údaje k identifikácii. Je akousi hádankou a predpokladám, že text bude zrozumiteľný len tým, ktorí jasne identifikujú chýbajúce informácie. Preto môžem tento text recyklovať pri každom projekte, ktorý nezačal a už je mŕtvy.


Tak som sa projektanta opýtal, či zasa rozbieha novú vec a či má pocit, že to všetko naraz zvláda, keď predtým to vždy vyšumelo do prázdna a väčšina jeho veľkolepých projektov v rečiach vyzerala nádherne dlhodobo ale skončila tak rýchlo. Vždy sa našli zdanlivé dôvody prečo to skončilo. Raz to bolo, že niekto iný nemal čas. Potom neboli témy. Alebo sa nenašli ľudia. Proste v hlave je každý projekt dravo životaschopný ale v realite nie a nie fungovať.
Veľa z nás projektantovi vždy presne popísala, v čom je problém. Veľké oči, nulová schopnosť zhodnotiť svoje vlastné možnosti, nízka výdrž. Nulový dlhodobý plán. Žiadna koncepcia. Motanie sa v trivialitách – pomenujem projekt skôr ako som si istý tým, že sa vôbec má z čoho rozbehnúť.
Keď som spusti kritiku v tomto znení, tak sa mi projektant rozblikal v chatovacom programe a začal mi vysvetľovať všetko, čo som už predtým vedel. V kocke: v jeho hlave je to výborný projekt, a tam aj výborne funguje. Že vždy skončil s predošlými kvôli nepriaznivým vonkajším okolnostiam a tento, práve tento bude ten, kde to tak rýchlo neskončí.
Nudilo ma to, pretože to boli samozrejme iba reči. Pripomenul som, že určite k všetkému predtým zlyhanému pristupoval presne takto isto a prečo by si mal on myslieť, že tentoraz to bude iné? Vraj mu mám dať šancu ukázať to.
KosVopred som samozrejme vedel, že je to ďalšia hlúposť, ktorá umrie do pár týždňov. Projekt zostane visieť na hanbu ľuďom na očiach. Preto som to chcel skrátiť a vyzval som projektanta, že keď dosiahne čísla 30 v tomto projekte, potom uznám, že tentoraz to bolo iné. Aj sa to jemu zdalo priveľa a navrhol mi číslo 10. Trochu mnou mykalo odpovedať mu, že práve táto snaha zmenšiť číslo je prvý dôvod, kedy ten projekt skončí skôr ako sa ním stane. V ten moment som vedel, že posledné číslo bude hlboko aj pod tých 10.
A skutočne. Je to šesť. Projekt začal v zime 2010 a skutočne po týždňoch skončil na šestke.
To, čo spôsobuje úmrtnosť projektov som už pomenoval: v hlave je všetko reálne, realizovateľné a bombastické. Človek so stratou súdnosti projektuje v hlave a do reality premieta len rôzne nedôležité prkotiny. Názov projektu. Založí mu doménu, posplieta nejakú provizórnu webstránku a vydá prvú správu, ktorá znie akoby sme sa rozbiehali na 5 rokov trvania celého projektu. Krídla, ktoré dávajú projektom dlhý dolet sú práve v tom, že začnem používať hlavu nie na snívanie. Namaľujem si na papier časovú líniu. Stanovím si maximum času, aký projektu viem dlhodobo venovať. Podľa toho určím periodicitu. Na rok si vopred podľa toho stanovím témy, možnosti, obsah, hosťov. Ak s niekým kooperujem, dôkladne si preverím schopnosť dlhodobo vydržať pri projekte a počítam s alternatívami (plán B).
Proste premietnem vzdušné zámky do plánu vo fyzickej podobe. A toto všetko nevytrubujem do sveta ale riešim si to sám so sebou. Až keď zistím, že to môže fungovať a posúdilo to aj moje okolie – moji sympatizanti sú zdroj, z ktorého si vyberiem úzky uzavretý okruh zasvätencov. Až potom založím web a nahrám naň stránky, ktoré nepôsobia ako provizórium.
Alebo sa stane to, že si konečne uvedomím svoje schopnosti – že nedokážem udržať pozornosť zameranú na udržanie projektov pri živote a už sa nikdy do ničoho takého nepúšťam. Zhodnotím, čo viem a pri čom dokážem vydržať a robím to. Nepáči sa mi to? Tak skúsim sebadisciplínu a hecovanie samého seba dosiahuť odborné vedomosti, skúsenosti tak, aby mi prkotiny nerobili problémy.
Ja som povedal, že pri čísle 30 budem projekt chváliť. Mal som ten limit znížiť na 10, vraj už vtedy bude vidieť životaschopnosť projektu. Lenže projekt je už dlhé mesiace pri šestke a došlo na moje slová.
Ja som to hovoril.
Už počas toho chatu s projektantom som vedel, že napíšem tento článok. To bol môj plán. Znenie článku bolo od 30tich cez desať ku N. Nevedel som len to číslo N. Nateraz je to šesť a evidentne nebudú ďalšie. Tak preto ide tento text von.
Dovetok: našťastie po tomto ďalšom spackanom projekte som už nepočul o ďalšej chimére, ktorá by sa mala na web bombasticky vyvaliť. To je naozaj len dobre, treba venovať sily na fungujúce veci a jednu z nich má našťastie fungujúcu.

Written by rony