Prečo nerobiť „appky“ slovenských médii a tie americké sú fajn?

Pokiaľ skutočne podrobne sledujete ako sa vyjadrujem, tak zrejme cítite rozpor v tom, čo tvrdím o „aplikáciach“ médií (najčastejšie noviny, časopisy).
sme-logoČasto počúvam (a v predošlom článku je jeden taký hlas), že nejaké médium by už malo vydať „appku“ pre iPhone (Android, čokoľvek), lebo „ostatní“ už majú.
Vtedy tvrdím, že je to hlúposť, zbytočné a NIČ to nerieši. Argumentujem, že „prispôsobená“ verzia webu (znie to zle ale neriešte toto konkrétne teraz) je ďaleko lepšia. Prístupnejšia, použiteľnejšia.
Lenže, keď sa hovorí o tom, ako by sa napríklad malo prejsť z papiera na elektronické publikácie, odrazu kategoricky tvrdím, že nie je iná cesta ako „appky“. Predstavte si, že nejaké médium uvažuje o poskytnutí možnosti predplatiť si jeho vydania a rozhodue sa, čo by mohlo mať úspech. Za úspech pokladáme nárast predplatiteľov elektronickej verzie a hlavne ich spokojnosť. Nehodnotený tým, že ich vrhnem do žalára a oni nebudú mať inú možnosť. Musia byť z toho vlastne nadšení.
Skúsim tento rozdiel vysvetliť.

Slovenské „appky“ médii

V prvom prípade musím ísť konkrétne. Slovenské média vydajú svoju „appku“ a poskytnú ju zadarmo čojaviem v App Store pre iPhone, iPody, iPady atď. Čo vlastne vyriešili? Poskytli niečo naviac? Sprístupnili svoje články niekomu, kto doteraz túto možnosť nemal?

Zásadná otázka, ak by som na svojom webe vytvoril primitívnu webku (s použitím dostupnej knižnice), ktorá by presne tým istým spôsobom ako sme programovali svoj web, ťahala z databázy články a formátovala pre malú obrazovku resp. so špeciálnymi vlastnosťami pre dotykovú obrazovku (myš a prst je rozdiel): Je skutočne rozdiel medzi týmto webom a appkou?
flickr
Ja tvrdím, že VŠETKY „appky“ slovenských médii neposkytujú nič naviac. Iba investovali svoje zdroje do bezplatnej aplikácie, ktorú im niekto naprogramoval v úplne inom systéme, nad ktorým celkom určite dané médium nemá žiadnu moc (nemôžu si ani prdnúť sami, lebo im to vyvíjal niekto na kľúč ako čiernu skrinku). Technologicky sa rozhodli raz vydať appku a dúfajú, že o jej servis sa nebudú dlho starať až možno zdochne sama.
V drvivej väčšine totiž za takú appku zaplatili pomerne málo a celkom určite neboli ochotní urobiť API pre načítavanie dát také, aby sa s nimi dalo robiť čokoľvek. Potom daná appka vlastne vyzerá ako webová stránka naformátovaná pre malú obrazovku.
Len musím o nej vedieť, že existuje. Musím si ju stiahnuť, musím to vedieť urobiť, musím k tomu mať účet v obchode.
Potom padne logická otázka: K čomu je potom taká aplikácia pre slovenské médium dobrá?
Odpoveď je jednoduchá: Marketing. Snaha získať akúsi prevahu nad konkurentom, pretože ešte stále funguje, že vlastník zariadenia dokonca sám propaguje túto aplikáciu. Môžu si to jednoducho vykázať vo svojej propagácii, dokonca rôzne internetové magazíny sa ľahko na to chytia a informujú o takejto aplikácii. Reklama úplne zadarmo.
Preto je aplikácia zadarmo, lebo obratom sa umiestni v rebríčku obľúbených aplikácii (App Store má regionálne rebríčky, je to veľmi ľahké).
Na dosiahnutie týchto cieľov nemusí byť aplikácia zložitá a úchvatná. Stačí, že existuje.
Dokonca nevadí, že z desiatich konkurentov päť už appku má. Aj tak sú tieto ciele dosiahnuté.
Ja si však myslím, že z dlhodobého pohľadu na možný vývoj v elektronickom publikovaní je to bezcenné. Neurobili žiadny krok ďalej. Pre priamy biznis to naviac nemá skoro žiadny dopad. Nevedia prepočítať, koľko peňazí im to prinieslo. Ale na to majú argument, že ich appka skoro nič nestála, tak prečo nie.

Skutočné elektronické médiá

V nich musí pôsobiť aj nejaký faktor konkrétne vyčísliteľného finančného efektu. Musí v nich byť čosi „naviac“, čo daná platforma poskytuje a umožňuje oproti doterajšiemu médiu (papier, webová stránka). Efekt „pridanej hodnoty“ pre vydavateľa a konzumenta „included“.

Samozrejme marketingové „kladivo“ sa pridáva ale s týmto základom, nie len tak „samo pre seba o sebe“.
wall-street-journal-logo
Na Slovensku vznikla idea predplatného elektronických médii, ktorá vniesla do elektronického publikovania nejaký koncept platenia. Táto však primárne počíta s vrhnutím čitateľov do žalára, kde nebudú mať na výber a za to, čo doteraz mali zadarmo, musia zaplatiť bez pocitu, že niečo „naviac“ pribudlo.
Ja tvrdím, že nejde len zamknúť webové stránky, ktoré už roky média poskytujú na internete zadarmo. Mám na to jednoduchý argument. Pocit ľudí, že internet je zadarmo je tak silný, že ho nejde prekonať. Akonáhle majú len nejasný pocit, že za niečo platia, tak je v nich odmietavý pocit.
Zrejme toto si uvedomuje koncept elektronických médii, ktorý nabieha práve teraz napr. v konkrétnej realizácii na iPade. Apple skúša motivovať vydavateľov médií, aby skúsili formát predplatného cez aplikácie. Zabudnite na slovo Apple a rozprestrite si tento koncept do šírky.

Tí naši vydavatelia z tohto konceptu okopírovali iba nepodstatnú črtu – samotnú appku. Nedokonalá čínska kópia, ktorá na nekvalitný produkt nalepila napodobeninu loga. Čínsky plagiát aký poznáme v oblečení, elektronike.
Niektorí veľkí vydavatelia vytvorili svoje aplikácie, ktoré poskytujú obsah v ďaleko inej kvalite a možnostiach ako by poskytovali na webe či papieri. Je vidieť, ako funkcie, ovládanie, rozhranie je iné a používateľ skutočne vidí, že je toho ďaleko viac. Otázka samozrejme je, či práve toto naviac ocenia natoľko, že… zaplatia predplatné.
Fakt je ten, že média bojujú o predplatiteľov. Neviem, či môžem tvrdiť ale papierové vydania zrejme nie sú spokojné s vývojom predplatného. Rovnako nemyslím, že akékoľvek ich pokusy o predplatné na webe má akýkoľvek finančný význam.

Môžete si síce pozrieť prehľad najväčších „ťahúňov“ tohto typu elektronického publikovania, ale má to niektoré nedostatky.

Z článku bezprostredný pocit z danej appky nezískate, musíte mi veriť. Naozaj sú technicky pripravené dobre, výborne sa používajú a hlavne – zobrazovaný obsah je niečo úplne iné ako papierové stránky či webová stránka. Zásadné veci sú rovnaké – predsa len naliaty text v stĺpcoch je proste vždy všade. Fotky sú tam. Videá sú tam. Len celé to usporiadanie je úplne inak, inak to funguje. Mám z toho iný pocit, appka poskytuje priehľadné postupy pričom ma neobťažujú.
Taká obyčajná webka je trochu nemotorná – prehliadač sa ani nesnaží o nejaké vnímanie layoutu a významu jednotlivých sekcií na nej. Appka však toto všetko „ovláda“ – neviem to dokonale vysvetliť – ale principiálne, ak mám zobrazenie naležato, niektorá zo sekcií sa preskupí inak ako keď mám zobrazenie zvislo. Prkotina ale podľa mňa to zlepšuje používateľský komfort.
Keď si napr. nejakú minisekciu pichnutú na obrazovku v skrátenej forme prstami „nazoomujem“, tak sa mi nezväčší ako lupou ale na celú obrazovku sa zobrazí podrobnejšie celá táto sekcia. A takýchto drobností je v aplikáciach veľa.
Viditeľne sa rozvíja tento smer do dvoch častí. Jedna sú spomínané klasické noviny, tie majú svoj typ ovládania. Je to proste strašné kvantum písaného textu, ktorý sa nejako musí zlisovať do obrazovky a naďalej byť ale v plnom rozsahu rýchlo na obrazovke.
Potom je tu smer elektronických obrázkových magazínov. Čistá kópia v štýle „PDF“ časopis nefunguje na desktope, nefunguje na laptope. A nefunguje poriadne ani na tablete. Na telefóne s pidiobrazovkou nemal ani šancu. Skúšal som PDF časopisy na 10″ obrazovke tabletu a na rovinu: nejde to.
Chyba totiž je v maličkosti: časopis je obvykle A4, prevedením do PDF sa vlastne zmenší. Tým pádom takéto PDF môžeš prelistovať a hasla fajka. Môže si vydavateľstvo dovoliť zalamovať zvlášť verziu vydania časopisu pre PDFko na mobilnom zariadení? Nemôže a nebude to robiť.
Našťastie ukážkové elektronické magazíny s prevahou obrázkov (typický MAXIM, Playboy, Wired a pod.) už existujú a ukazujú, že ak do toho ísť, musím vytvoriť celý komplex infraštruktúry, ktorá bude ich publikovať a prinajmenej prenášať obsah do nej. Nehovoriac o tom, že zrejme to časom musí prijať aj veci, ktoré budú len v elektronickom magazíne. Napríklad obrázok sa odrazu začne hýbať. Fotka sa dá zväčšiť. Stránka bude dokonca interaktívna.
Systém zalamovania článkov je úplne iný ako na papieri. Na webe obrázkové magazíny nikdy takto nedokázali fungovať – nakoniec sa realizovali v značne zjednodušenom formáte a svoje čaro tam úplne stratili.
Samozrejme celý tento smer publikovania chce investície. A myslím si, že k tomuto slovenské média ešte nedospeli – je to náročné a hlavne nemajú istotu ako zareagujú čitatelia. Naozaj prejdú na elektronické verzie s predplatným?
Viem, že uvažujú aj tak, že teraz im platformu poskytuje len „Apple“ a masírovanie mozgov v diskusiách má svoje dôsledky. Nevedia sa odpútať od jedinej platformy a predstaviť si tieto možnosti všeobecnejšie. Objektívne ešte ani neprebehla všeobecná akceptácia tejto formy publikovania ani v krajine vzniku – neverím, že také WSJ môže povedať, že ich appka je už vnútri ich biznisu.

Tipy

Chcete sami preskúmať ako to s elektronickými publikáciami vyzerá a hľadať rozdiely s doterajšími formami a predstavami?
Na iPade existujú niektoré koncepty, ktoré podľa mňa vystihujú tento smer a sú aj použiteľné.
V prvom rade spomínané elektronické noviny amerických vydavateľov. Tie môžu odradiť tým, že vás obsah ani moc nezaujíma. Pre dlhšie používanie preto skúste napr. čítačky typu Flipboard alebo Reeder. Tam si vyskúšate koncept ovládania. Pekná ukážka je aj originálny Twitter klient. V nich nasajete odlišnosť GUI a jeho ovládania. Niektoré zaužívané prvky z bežných aplikácii na desktope s myšou tu totiž nefungujú alebo fungujú horšie ako tie v konceptoch.
bmw-3
Pre elektronické obrázkové magazíny je najlepšia ukážka Wired ale aj magazíny automobiliek. Mercedes, Audi, BMW – majú skvelé magazíny, kde zistíte ako by mali vyzerať aj reinkarnácie papierových časopisov.
Kde je ešte krok ďalej? Na obrazovkách v obývačke. LCD TV už sú skoro schopné implementovať elektronické publikácie. Chýba tomu už len drobnosť. Zavrhnúť koncept terajšieho diaľkového ovládania.
logitech-harmony-one
Heslom je interaktivita.


Vy ste dospelí, vy viete, čo je témou článku. Prvý blbec, ktorý mi napíše čosi v štýle, že jemu sa lepšie používa XY ako Reeder dostane cenu „Najrýchlejšie nepochopil tému“. Mimo poriadia aj komentár, ktorý spomenie „vôňu vytlačených novín“ a ich použiteľnosť na WC.

Môže sa Vám ešte páčiť...