Môj svet v obrazoch

Konto na Youtube som pôvodne zakladal ešte kým nebol zgooglovaný. Mal som motiváciu v dvoch bodoch: moje playlisty či rôzne drobné neanonymné funkcie a hlavne priestor na migráciu rôznych vtipných videozáznamov inak posielaných mailami ako prílohy.


Začal som 12. júla 2006 a to archivovaním pre mňa legendárneho, opakovateľne zábavného, videa o bezpečnosti práce:

Nesmierne sa na ňom nasmejem a to aj teraz. Takmer celý prvý rok som sporadicky uploadoval domáce videá až raz…
Jedno z nich ma zaujalo tak, že som to chcel naživo vyskúšať. Bol to problém štupľa vo fľaši. Obvykle nesmierny problém až znehodnotenie samotného skleneného obalu. Pritom sa ponúkalo elegantné vyriešenie:

Video z 20. apríla 2007 pôsobí ako vysielanie spomedzi dinosaurov. Pritom som použil výstrelok modernej techniky. Mobilný telefón Motorola MPx220. Nie je to tak dávno a spomeňte si, že tento rok prišiel na trh iPhone :-)
Lenže toto video je menší zlom, kedy som Youtube začal používať na vlastné záznamy. Obratom som začal cítiť, že do dobrej výbavy musí patriť kvalitnejšie a vhodnejšie zariadenie. Vtedy som dostal do rúk fotoaparát s veľmi schopným natáčaním videa Panasonic LUMIX DMC-FX33.

Hodnoty sa ním zmenili. Pochopil som, že NEPOTREBUJEM na Youtube natáčanie dedikované zariadenie v podobe digitálnej kamery. Dôvod je jednoduchý: aj kamera aj fotoaparát sú tak príbuzné technológie, že sa líšia pár detailami a hlavne tvarom. Podstata je skôr v operatívnosti. Potrebujem zariadenie pre natáčanie v 720p (čiže HD video) a hlavne bez aureoly „aha kameraman“.
Podstatu vlastného a skutočného videa som však ešte neobjavil. Musí sa k nemu pridať ďalšia práca navyše. Budeme sentimentálni a vymenujeme: scenár, nápad, strih, zvuk, hudba, titulky. Postprocessing, ako hovoríme my profesionáli :-) Prvé poriadne video s náznakom týchto atribútov bol sprievodný záznam ku recenzii mobilu LG KF 700.
Prvý podnet bolo ukázať, či tento mobil vie natočiť záznam vhodný ku spracovaniu na Youtube. Strih, titulky a podobné veci išli skôr mimochodom ako s jasným zámerom.

Po tomto videu som pochopil o akú ťažkú prácu ide. Nepoznal som žiadny seriózny software na strih videa. Nevedel som vlastne nič. Použil som tuším vDub, známy program na konvertovanie videa, „vpaľovanie“ titulkov, loga (vľavo hore) a zdalo sa mi to všetko namáhavé ale veľmi vzdialené bežnej produkcií videa aké vidím u profesionálov.
V tom čase sa videoblogovaním (divný termín) začala opájať legenda zo Stupavy a pre porovnanie jeho video:

Braňo šiel zrejme inou cestou. Vybavením sa technikou a tak mal síce digitálnu kameru ale „zabudol“ na statív. Mal dokonca kameramanov (ktorí radi zoomovali a „ťahali“ záber natáčaním kamery). Naopak nikdy nerobil strih. Ak mal záber na tvár a potreboval ho zmeniť na iný objekt, proste posunuli kameru naň (a točili nepretržite ďalej). Nikdy nenatočil dopredu materiál a nespracúval ho. Tak ako ho skopíroval z kamery, tak šiel von.
Ja som sa chcel radšej držať istej latky a preto som sa videu prakticky nevenoval. O dlhší čas som však začal experimentovať v programe iMovie a zistil som, že všetko, čo potrebujem sa v ňom robí lepšie (ako vo VirtualDUB). Prvé iMovie video už znelo lepšie:

Hneď po nastrihaní a zverejnení som pochopil, že môj paleontologický nález (foťák Nikon) definitívne skončil. Kvalita videa absolútna katastrofa. Urýchľoval som výber nástupcu a medzitým som trénoval v iMovie:

Zistil som, že video ide urobiť aj zo statických fotografií a pochopil som význam sprievodnej hudby. Na vyššie uvedenom videu som si pridal aj ďalší bod programu. Video musím čo najviac stlačiť a nemalo by presiahnuť pár minút.
Kúpil som nový kompakt s natáčaním do 720p a obratom natočil reparát:

Samozrejme hlavným pracovným nástrojom je už jasne iMovie. A jasná je aj náročnosť následného spracovania. Veľmi únavné a zistil som, že na počítači s jedným gigabajtom RAM je to skoro nemožné vydržať ale experimentoval som dosť:

To video je všetko, čo spomínaný Braňo robil inak: zahrnutie titulkov, strihanie, použitie podkladov, ktoré nevznikli v kamere a hlavne skompresovanie informácií do 80 sekúnd vo výslednom videu.
Spravme si prestávku a pustím Vám Depeche Mode v remixe :)))

V tomto čase už na mojom Youtube konte začali prevažovať moje vlastné záznamy.
Prvá naozaj veľká práca (a spomeňte si na jeden gigabajt RAM) bola recenzia iPadu. Tam som nastrihal nie jedno ale hneď 15 videí plus „namotávku“.

Tá je asi aj ďalším prelomom. Začal som skutočne deliť video na bloky, použil som aj zrýchľovanie, vystrihovanie nudných častí a bežný „unboxing“ som z pôvodného času významne skrátil. Niežeby to nebolo jasné ale dve veci som si po tomto videu začal opakovať:
* jeden záber na 15 sekúnd a potom strih alebo iná zmena,
* ako uchytiť foťák? Statív ale aký? To doteraz nemám vyriešené.
Sú časy, keď sa mi naozaj nechce a potom publikujem video točené z jednej ruky a bez strihu:

alebo naopak tomu venujem trochu hlavy:


Týmto článkom si krátim čas čakaním na nový ministatív s natáčaním „hlavy“ pretože tá moja trojnožka je iba v horizontálnej rovine a ja nutne potrebujem točiť skôr smerom dole (akoby z pohľadu sediaceho človeka na predmet na stole).

A hlavne by som chcel naliať trocha motivácie Braňovi do Stupavy pretože dlho nenatočil žiadne video a musel som v ukážke načrieť do vzdialeného archívu, čo mi chvíľu trvalo, lebo pevné odkazy z roku 2007 u neho už neplatia :)))

Kam pôjdem? Asi sa nepreorientujem na videoblogovanie. Nesedí mi to a nechce sa mi to robiť. Poznám teóriu a viem, že začlenenie videa do článku má zmysel. Po túto hranicu som ochotný ísť a nastrihať veci, ktoré neviem slovami opísať. Alebo len tak urobiť nejakú uputávku na veci, ktoré ešte len prídu:

Vydržali ste to? Pozerali ste všetky videá?

Written by rony