Môj názor na pešiu zónu v strede Bratislavy (Hlavné námestie a všetko naokolo) je trvácny a zároveň opovržlivý. Dnes ráno dodávka pri cúvaní usmrtila chodca.
Všetko, čo sa stalo a stane vyplýva z diletantského a neriadeného režimu pešej zóny. Formálne je to priestor pre peších. Fakticky pri sporadickom prechádzaní sa mi ešte nestalo, že by popri mne neprechádzalo auto. To pre mňa nie je pešia zóna.

Ak do nej vpustím autá, nemôžem to nazývať pešou zónou, nikdy. Potom nemá ani zmysel útočiť na vodiča, čo všetko zanedbal, koniec koncov je to jeho osobná tragédia. Načo trepať čosi o tom, že pri každom cúvaní má mať vzadu človeka. Darmo skuvíňať o tom, že sú to zásobovači a musia.
Nie, je to pešia zóna a taký režim v nej má aj byť. Nemala ňou nikdy byť, pretože nikto nevyriešil bezkolízne zásobovanie a odmával akési časové okná pre paušálny vstup áut a tak si to prevádzkovatelia priestorov prispôsobili. Osobné autá poskrývané v rôznych prechodoch či tmavomodré limuzíny (CD značky) priamo na námestí. Zásobovači, žlté auta Slovenskej pošty.
Nehrajme sa už preboha na niečo, čo ani zďaleka nie je to, čím by malo byť. Centrum mesta je vlastne nebezpečnejšie len preto, že na nej pre pohyb áut nie sú žiadne zvláštne pravidlá. Ak tam už sú, nemajú nijako sprísnený režim a to len ich vodiči si aspoň trošku uvedomujú, že im tam poskakujú akési ovce.

pošli do vybrali.sme.sk