Mal si zálohovať! Čo?!?

Patríte medzi tých, ktorým sa smejú, keď sa vám „vymaže“ počítač a musíte ho „preinštalovať“ a lamentujete, že vám „zmizlo“ to… hento…
Vypočujete si hlášku „mal si zálohovať“ a nič vám to nepomôže.

Prosím ajťákov o zhovievavosť. Snažím sa písať neodborne a čo najmenej ajťáckou hatlaninou. Ak si myslia, že trepem nezmysly, niečo som nenapísal, zle napísal, v rámci vylepšenia agitácie zálohovania by mohli konkrétne prepísať alebo dopísať celé časti článku laicky pochopiteľným obsahom.

Prečítajte si o zálohovaní od múdrejších na lifehacker.com

No, po stratách už naozaj ťažko. Len bude od vás hlúpe nepoučiť sa na tom.
* preinštalácia počítača neznamená, že prídete o nejaké dáta,
* zálohovanie rieši to, že neprídete o SVOJE dáta,
* nejaký „systém“ a „software“ nie je dôležitý,
* zálohovanie sú úkony, ktoré robíte v čase, keď dáta v pohode a v kľude existujú,
* teda v čase, keď vás zálohovanie netrápi a zdá sa najzbytočnejšie na svete,
* lebo všetko funguje.
Lenže, vám povedia, zálohuj a vy netušíte ako. Čo to vôbec je. Či na to treba nejaké superajťácke schopnosti. Myslíte si, že áno a preto to vzdávate.

Základné tajomstvo zálohovania je: kopírovanie. Dôležité veci sa kopírovaním snažíme „rozmnožiť“ a uložiť na rôzne miesta. Tie sú podstatou zálohovania: ak mi zmizne počítač ale zálohu mám napr. na externom disku v skrini, tak som v kľude.

Aké schopnosti to vlastne potrebujete? Kopírovanie. Dokážete si preniesť nejaké mp3ky z počítača do prehrávača? Práve ste urobili niečo takmer identické so zálohovaním. Tie mp3 máte po skopírovaní aj v počítači aj v prehrávači. Sú teda zálohované. Ak by „buchol“ počítač, tak tie z prehrávača sa zachránili. A naopak.
Už sa vám to zdá jednoduchšie?
Horšie je však nejako jednoducho si predstaviť, čo môžem kopírovaním „zálohovať“? Tu je jediná pomoc vaša hlava a váš prehľad o tom, čo, kam na počítač nahrávate. Čo z toho je životne dôležité.
Na prehľad pomáha od začiatku nejaký „systém“. Pravidlá, ktoré budete dodržovať. Mne sa osvedčilo mať na Windows logicky disk (netrápte sa chápaním – je to tak, že okrem C: tam mám aj D:). Na to D: ukladám LEN dáta, ktoré na počítači vytváram, kdesi ich získavam a podobne. Na disku C: mám zasa systém, programy a podobné veci. Týmto jednoduchým oddelením viem, že to dôležitejšie je na disku D:.
Pomôže to pri „preinštalácií“ počítača. Vy totiž preinštaláciou „preformátujete“ a nový systém nahráte len na disk C:. Ak máte hlavu, tak disk D: „obídete“. Dáta zostanú na mieste a nezmažú sa.
Môžete teda pred inštaláciou skúmať aj také veci:
* ako zachovať nastavenia rôznych programov, čo sú na disku C:?
* ak nájdem spôsob, zistím, že obvykle sú to nejaké súbory,
* tak tie súbory dočasne skopírujem na D: a po preinštalácií ich tam nájdem.
Poďme na záchranu straty dát pred úplným zničením počítača (stratím ho, pokazí sa).
Potrebujem nejaký DISK, ktorý môžem odložiť mimo počítač. Na tento disk budem „zálohovať“. Po našom: skopírujem si dáta z toho môjho D: na tento externý disk. A budem to robiť pravidelne. Ale celkom určite vždy, keď cítim nejaké problémy. Napr. som sa rozhodol preinštalovať systém.
Tento disk musí teda byť tak veľký, aby sa mi tam tie naozaj životne nutné dáta zmestili. Nemusí teda byť rovnako veľký ako disk D:, ale určite musí byť väčší ako tie dôležité veci.
Chcete byť už ale naozaj šikovní? Koľko času strávite preinštalovaním počítača? Niekoľko hodín, že? Otrava.
Aj na to sú „vecičky“. Tieto programy vytvoria z disku počítača „image“. Nie je to nič zázračné.
Zoberú disk taký aký je a… skopírujú ho ako jeden obrovský súbor.
K čomu je to dobré? Predstavte si, že VŠETKO v takom stave aký je, si môžete „odfotiť“, „odložiť“. A keď sa o chvíľu niečo „pokazí“ viete sa do toho okamihu vrátiť.
Dobrá finta je, keď pri novom počítači si všetko, čo potrebujete nainštalujete.
Potom máte počítač v takom úvodnom stave, ktorý je pripravený na prácu. Ale vy urobíte ešte takým programom „image“. Ten si odložíte.
Ak ste doteraz trpeli pri častých preinštaláciach, tak namiesto toho vyberiete disk s tým „image“ a po pár minútach máte počítač ako vtedy, keď ste ho prvýkrát spojazdnili. Samozrejme v identickom stave. Čím viac zmien ste medzitým robili, tým viac ďalšej roboty.
Takže ak si priebežne robíte „image“ disku, tak máte postarané o svoj čas a miesto preinštalácie urobíte „ťukťuk“ a počítač je nažive.
Pozor: nerieši to tie dáta a pozor: ak máte na tom istom disku so systémom aj dáta, tak ten image je nepoužiteľne obrovský. Preto tá finta s diskom D: a dátami mimo systémový disk.
Na robenie „image“ a obnovu počítača je životne nutné si to natrénovať. Využite na to svoj nový počítač, kde ešte nič nie je. Spravte image. Podľa postupu skúste nahrať ten image naspäť do počítača. Ak sa to podarilo, tak máte riešenie rôznych havárií počítača.
Vráťme sa k dátam:
* veľa programov ukladá dáta a dokumenty do rôznych prednastavených zložiek,
* zaujímajte sa, kde a kam presne,
* vytvorte si svoj systém kam, čo ukladať a ak sa programy pokúšajú ukladať tam, kam nechcete, zmeňte im to.
Ak vám niečo zmaže dáta v počítači, viete, že ich máte nakopírované na nejakom externom disku. Ale vždy len v tvare od posledného kopírovania.
Takže hneď viete, kedy máte „zálohovať“.
* ručne: ak si poviete, že teraz „treba“,
* pravidelne ručne: spravíte si nejaký termín, kedy hlava nehlava skopírujete najdôležitejšie zložky bez ohľadu na to, či sú nové alebo zmené,
* pravidelne bezprácne: už ste tak šikovní, že si viete to kopírovanie spraviť ako automat a jediná vaša povinnosť je pripojiť ten zálohovací disk ku počítaču. Vtedy len kliknete na nejakú vašu ikonku a necháte to pár minút pracovať. Verte, že to až také ťažké nie je a netreba k tomu ani žiadne geniálne programy.
Máte silnú internetovú linku? Použite služby rôznych internetových serverov, kam si môžete uložiť obvykle jeden až dva gigabajty dát. Výhoda je len v tom, že ponúkajú software, ktorý si nainštalujete, určíte naj naj naj dôležitejšie zložky a tie potom ten program potichu bez otravovania kopíruje na ten server. A máte zálohu, prakticky neustále čerstvú a bezprácnu.
Zálohovanie nie je žiadna veda, no je to mimoriadna otrava, treba premýšľať a hlavne si predstaviť pri pohľade na fungujúci počítač, nad čím by ste plakali, keby zmizol.

Written by rony