Protesty proti podmienkam v čínskych továrňach

Niektorým cestám aktivizmu nerozumiem. Už nejaký ten týždeň sa opäť hovorí o podmienkach robotníkov v čínskych továrňach, ktoré sú čínskym majetkom a robia v nej čínski robotníci za neeurópskych či neamerických podmienok na zákazkách, ktoré čínski majitelia továrni dohodli so západnými firmami.

Ako prvé musím poznamenať, že áno, skutočne majú robotníci na naše pomery neuveriteľné podmienky. Čo to však ukazuje? V prvom rade to, že u nás máme slušné postavenie a sme už tak ďaleko, že si žiadny zamestnávateľ (najmä v oblasti, kde požaduje takmer nevzdelanú pracovnú silu pre prácu na páse) nemôže dovoliť. To sú fakty a rozhodne je to zlé.

Zaujímavé je, že aktivisti útočia výhradne proti firmám, ktoré v Číne dávajú montovať svoje výrobky. Apelujú na ich svedomie, čo je ešte ten lepší prípad. Najčastejšie však tieto firmy obviňujú z priameho vykorisťovania, dokonca doslova zamestnávania za zlých podmienok atď.

Určite poznajú argumenty, že tieto firmy jednoducho vyberajú z dodávateľov služieb (montovanie) či komponentov jednoducho to najlacnejšie, čo splní ich kvalitatívne ale aj kvantitatívne podmienky.

Musíme na rovinu priznať, že Čína sa snaží dokonale splniť obe. Podmieňuje tomu úplne všetko. Chce pre celý svet vyrábať najlacnejšie, najkvalitnejšie a v čo najväčšom množstve. Toto je základný fakt a tento by mali mať všetci na pamäti. Kým sa táto ich motivácia ako aj príčiny k nej vedúce nezmenia, dovtedy budú akékoľvek protesty zbytočné.

Čína sa správa ako ekonomicky imperialistická mocnosť. Ona sama chce presne tie továrne, ktoré vadia aktivistom. Chce ich mať dokonca ešte viac pretože dopyt stále je.

Nie dopyt západných firiem. Náš dopyt. Môžete koľko chcete ignorovať čínske výrobky tým, že „nenakupujem od číňanov“. V skutočnosti bez zatvorenia očí nemáte šancu nevidieť nejaký predmet, ktorý nevyrobila Čína.

V skutočnosti presne tieto fabriky sú pohľadom dovnútra Číny zrejme to komfortnejšie, bezpečnejšie a (pre Číňana) atraktívnejšie. Oni sami sa skôr snažia ísť do takej fabriky pracovať. Prečo? Mám na to jednoduchú hlášku: pretože inú prácu by buď nemali alebo mali v rôznych nelegálnych baniach na čokoľvek. Hlavne podmienky tam by mali ďaleko ničivejšie ako to, čo aktivista z tepla svojej izby nevidí.

Svet je naviac v patovej situácií. Čína mu priamo „pomáha“ mať lacné výrobky. Aj aktivista prejavujúci sa po internete v protestnej nálade nakoniec uprednostňuje nižšiu cenu, určite „funguje“ na pojmy „zľava“ a rozhodne sa neštíti nakupovať veci vyrobené v Číne.

Tvrdím, že neexistuje „čistá“ výroba z Číny. Ani taká, ktorú by „schválili“ všetci aktivisti. Nejde dokonca ani začať bojkotovať MADE IN CHINA.

Áno do tohto stavu nás dotiahla bezškupulózna ekonomická dobyvačná politika Číny. V posledných 20 rokoch dosiahli, že sú fabrikou sveta. Svojou „dumpingovou“ ponukou zlikvidovali akékoľvek fabriky v Európe či v U.S.A.

My sme sa za tieto roky zasnene holedbali snami o tom, že sme svoj kultúrny, sociálny a ekonomický rozvoj dostali na vyššiu úroveň, keď sa môžeme venovať „krajším“ zamestnaniam. Manageri, projektanti, obchodníci. Robotnícku profesiu sme skoro zničili, v niektorých segmentoch celkom, na iné sa už iba čaká. Na Čínu. Keď nám dokážu, že už nepotrebujeme montovať autá u nás a nakoniec, keď zistia, že môžu robiť to, čo teraz robí India.

Naopak, my sme to priamo chceli. Páčilo sa nám ako za 20 rokov prudko klesali ceny elektroniky. Nasledovali totálny pád textilného priemyslu, keď si Čína tento model vyskúšala na ošatení, nemohla nevyužiť príležitosť vo výrobe elektroniky. Prefíkane začala v komponentoch. Tie sa vyrábajú aj navrhujú ľahsie ako komplexné výrobky, kde je aj u elektroniky Čína relatívne zle a ešte musí byť v pozícií toho, kto podľa donesených plánov zmontuje čo treba.

Pred pár dňami ste na pol ucha počuli ako Nokia likviduje montážny závod v Komárome. Niekoľko tisíc zamestnancov tam končí. Dôvod? Nokia lakonicky ohlásila presun výroby. Do Číny. Aktivisti si stále všímajú Apple ako „diabla zamestnávajúceho deti za hrozných podmienok“.

Ekonomickí experti sa samozrejme dobyvačnou stratégiou Číny zaoberajú, no nenachádzajú všeobecne prijateľné riešenia. Sú totiž zaťažení našou kultúrou a boja sa aktivistov ale aj ekonomických liberálov.

Úsmevné je, že na veci z Číny nie sú žiadne obmedzenia. A proti tomu stoja rôzne hlúpe obmedzenia na dovoz z U.S.A., spotrebné dane na energie, alkohol, cigarety a čokoľvek, čo je len trocha možné spoplatniť. Toto všetko naše vlády a MY robíme len preto, že nám vypadávajú príjmy práve z manuálnej práce pri páse. Máme príliš mnoho ľudí, ktorí nemajú na to byť vedcami ale aby mohli robiť vo fabrike musela by aj nejaká niekde stáť. Najlepšie v okruhu 20 km od ich domova. Nestojí. Táto kategória ľudí nemá na migrovanie za prácou. Isteže máme tu fenomén práce v Anglicku, predtým Írsku, no ten nie je všemocným riešením.

Vráťme sa ale k Číne. Správa sa ako bezohľadný dobyvateľ. Ten totiž nie je krutý len k „nepriateľovi“ ale hlavne k svojmu „vojsku“. Rozhoduje bez zaváhania. A ak zistí našu slabinu, využije ju. Našou slabinou je telefón za 200 eur, ktorý o pol roka vymením za iný.

Predpokladám, že aj tie aktivistami napádané firmy sú dostatoční patrioti a nechcú si komplikovať život rokovaním s Čínou, zložitejšou logistikou. Lenže Čína im zjavne vychádza za každú cenu v ústrety.

Chcú vyrábať pre nás a my od týchto firiem zároveň chceme jednoduchú vec. Keď nám položia dva identické výrobky vedľa seba, všetci vrátane aktivistu kúpime ten lacnejší.

Tajne dúfame, že to sa nestane, aby nás Čína úplne vycicala. Veď si musí nechať ľudí, ktorí budú mať na to kupovať ich výrobky. Kdeže, to je hlúpa naivita. Pôjde až do dna. Pokiaľ to pôjde. Oni nemajú zámer rastu sveta ako celku. Chcú len zabezpečiť, aby sa tá miliarda Číňanov dostatočne zamestnala starosťami o svoj život, mala prácu, ktorá ich vyčerpáva až nemajú chuť premýšľať nad tým, čo za režim to majú v krajine.

Možno by tu boli hypotetické možno aj naivné riešenia:

– obmedziť dovoz HOTOVÝCH výrobkov, zmontovaných až do úrovne balenia pre zákazníka (a odoslania na jeho adresu), asi sa nedá Číne vziať jej schopnosť vyrábať smiešne lacné komponenty,
– obmedziť je „neliberalne“ opatrenie, no prečo platíme clo z U.S.A., keď Číne neustále rastú príjmy, hotovosť, ktorú obratom využíva ako veriteľ pre európske firmy?
– hľadať iné regióny, kto si všimol, že práve Apple má ako dodávateľa Brazíliu? Nikto, pritom je práve toto veľký úspech, ktorý by mal byť práve aktivistami oceňovaný, nie, im vadí, že v Číne sa majú vo fabrikách zle.
– konečne akceptovať, že sme hlúpi spotrebitelia. Že už v 14tich rokoch chceme iPhone aj keď naň nemáme a ešte tak 10 rokov nebudeme mať,
– prestať sa konečne handrkovať v sporoch o copyrighty. Všetci vieme, že copyrightova lobby je silná pretože my všetci sme zúfalí z toho, na čom ešte zarábať, keď nám Čína vzala normálnu prácu.

Tak ako aktivisti nikdy nedosiahnu zlepšenie podmienok v čínskych fabrikách útokmi na západné firmy, tak ani ja nemám žiadny recept, čo robiť. Viem však, že sa títo aktivisti až podozrivo vyhýbajú konfrontácií s tými, kto v skutočnosti môžu za tie fabriky. Samotná Čína je ten cieľ.

Written by rony