Kto do teba zlým slovom, ty do neho dotazníkom

Všimli ste si? Na sociálnych sieťach, na diskusných fórach sa objavujú študenti s prosíkom, aby sme im vyplnili anketu či dotazník. Mám otázku: existuje dnes vysokoškolská práca (semestrálka, diplomovka), ktorej súčasťou nie je vyhodnocovanie dotazníkov?

K čomu je prax v skladaní dotazníkov v praxi vôbec prakticky dobrá? Ale áno, v skutočnosti je to krízová vymoženosť získať aspoň akékoľvek seno pre vykázanie činnosti. Dokonca je toto seno nádherne „sprocesovateľné“. Veľa ľudí za nás urobí hlúpu robotu a my z tých trošiek poskladáme samé múdrosti. Veríte so mnou?

Predstavujem si, čo je vlastne úlohou študentských prác. Pochopenie témy. Štúdium zdrojov. Obvykle má dokonca výbornú nádej na dožitie – zápletka témy je jednoduchá, neexistujú žiadne nesúvisiace faktory, ktoré však radikálne znižujú šance na skvelý záver. Práca by nemala obsahovať len tupé prepisovanie a sklápanie súvetí do odstavcov.

Má teda byť dotazník súčasťou „semestrálky“? Čo sa na ňom naučíme? Vlastne dosť:

  • nikdy nepostavíme supermanskú anketu; najgeniálnejšie sú otázky o pohlaví, veku a vzdelaní – tie potom kladieme zakaždým a vždy, často nevedno prečo ich vlastne potrebujeme aj pri dotazníku o dĺžke prideleného litra,
  • nikdy nezískame reprezentatívnu vzorku ale zasa budeme mať plno odpovedí z komunít, ktoré sme schopní obsiahnuť svojimi sociálnymi kontaktami,
  • najpresnejšie výsledky získame rozdelením výsledkov podľa pohlavia, veku a vzdelania, obvykle sú rozdiely medzi nimi nevýznamné, čo pochopíme vzápätí po tom, ako nám niekto prezradí zmysel sčítania obyvateľstva (že sa nepočíta vlastne počet ľudí v krajine ani počet Eskimákov),
  • najmenej dôveryhodné sú odpovede na všetky otázky, ktorých kľúčové slová sú v téme vysokoškolskej práce, závery stačí otočiť a trafíme sa skôr do reality.

Prax však dotazníkom praje. Predstavte si ich ako poslednú zúfalú voľbu riadiaceho útvaru v tejto situácií:

Riadime útvary v našej firme a ani trafený krtko netuší, prečo sú obchodné výsledky nanič. Spásonosne nás napadne naša úloha vo firme. Riadime ich! Tak sa ich spýtame aké postupy používajú. Dôsledne to uvádzame ako procesy. Naša činnosť je optimalizácia procesov.

Tak spravíme dotazník a oni nám predsa musia naň odpovedať a tak sa konečne dozvieme aké postupy práce majú. Idyla. Keďže my nie sme schopní vyvinúť dokumentované procesy sami od seba, tak budeme podriadených otravovať hneď viac krát za sebou:

  1. dotazník; na jeho vstrebanie potrebujú desiatky minút, vynásobte si ten čas počtom ľudí,
  2. sledovaním, kto neodpovedal včas; jeden až traja ľudia niekoľko dní sledujú, kto už odpovedal, oneskorencov zasypávajú žiadosťami a pripomienkami, príliš neúspešné dotazníky sú spamované aj trikrát celej cieľovke,
  3. pri spracúvaní výsledkov priebežne útočíme na autorov extrémnych prípadov odpovedí na otázky, pritom sme také možnosti my sami zahrnuli medzi možné odpovede (áno, textové pole je priestor aj pre expresívnejšie reakcie, ktoré sme si vykoledovali),
  4. ak sa nám vôbec podarí odpovede spracovať, chvíľu ich priemerujeme, vypracujeme našu predstavu procesu, ktorý pošleme dotknutým útvarom – vynucovanie nelogických povinností útvarom, ktoré ich splniť nemôžu (vyplňovanie knihy jázd žiadame od upratovačiek) je nevyhnutná povinná jazda „štandardizácie procesov“,
  5. pravidelné kontroly plnenia stratégie, až do okamihu ako riadiaci útvar, čiže my, zistíme, že nám to zaberá veľa času,
  6. tak vymyslíme dotazník, ktorý odošleme útvarom, aby nám vyplnili stav jej plnenia,
  7. choď do bodu 1., práve sme totiž zistili, že produktivita naďalej klesá a musíme zistiť prečo…

Takže vysokoškoláci, hor sa do praxe dotazníkov.

Podnet na vznik článku vznikol po približne desiatej prosbe o vyplnenie ankety nejakým študentom na jednom z webov, ktoré spravujem.

Written by rony