Čo je zlé v prehrávači hudby v iOS?

Prehrávanie hudby v iOS som konečne po rokoch pochopil ako tá najvhodnejšia cesta pre mňa. Koncept, že mám svoju veľkú knižnicu s hudbou na nejakom úložisku. Vtedy to mohol byť trebárs iTunes v počítači. Akonáhle som pripustil, že v mp3 prehrávači nemusím mať samotnú knižnicu ale len jej kópiu resp. len výber z nej, odrazu bolo mnoho veci jednoduchších.

Napríklad už len prehľad v používaní hudby. Mohlo sa v malom prehrávači ovládanie zjednodušiť na nevyhnutné veci. Už som opakovane nesiahal po tej istej hudbe len preto, že som jej tam mal príliš veľa a nikto ešte nevymyslel vhodné rozhranie na brodenie sa záplavami pesničiek priamo v malom prehrávači.

Pripojil som do práce aj počítač s hudobnou knižnicou. Ono to totiž nemá byť len organizér na mp3ky. Žiadne zašuflíkovanie súborov do zložiek. Každá skladba, album, interpret je v katalógu evidovaný ale aj vrátane ďalších informácií o používaní hudby ako takej.

Predstavte si, že ste poslucháč hudby. Ak chcete aby technika robila za vás nudné veci, tak napríklad by ste chceli, aby skladbu, čo ste počuli pri sedení za počítačom už neponúkal k prehraniu váš telefón alebo dokonca prehrávač v aute, tak ste na ceste o akej premýšľam aj ja.

Bežné prehrávače totiž nakoniec začnete používať buď tak, že dokola počúvate svoje srdcovky a snažíte sa ich nasypať do statických playlistov a neskôr vás to omrzí. Alebo prehrávač zapnete, dáte Play a nanajvýš preskakujete. Toto mi nevyhovuje.

V momente ako som v iTunes zbadal, že tento software vidí, že som v iPhone danú skladbu vypočul, že tam mám počítadlo vypočutí, čas posledného vypočutia. Dokonca ak som v iPhone ohviezdičkoval, tak sa to prenieslo do knižnice… tak v ten moment som už nechcel počuť o akomkoľvek inom prehrávači na hudbu.

Mal som totiž iRiver a v ňom niekoľko tisíc skladieb. Orientovať sa v nich vlastne nedalo.

V tejto situácií som už začal chápať zmysel Smartlistov v iTunes. Miesto snahy kúpiť tučný iPhone som si vymyslel to, že hudba sa kopíruje do iPhone výhradne cez playlisty.

Playlisty uz nechápem ako zoznamy skladieb albumov. Na to si dajte pozor. Už nemusíte robiť trápne m3u súbory ako pre tupé prehrávače.

Chce to však poctivo vyplnené ID3 svojej hudby. Toto mi trvalo viac než rok, kým som dotiahol knižnicu do poctivej podoby. Teraz už pred vložením nových vecí musím mať istotu, že sú označkované alebo ich hneď značkujem.

Môj princíp je teda v tom, že v iPhone mám automatizovaný výber hudby. Podľa mojich kritérií.

Istým spôsobom ide paralelne snaha Apple v podobe Genius mixov. Lenže tie sú nekontrolovateľné. Označíte jednu skladbu a on namixuje podľa seba akože podobnú. Presne toto nechcem.

Potom je tu snaha o to, aby som mal bezdrôtovo prístup k celej knižnici. Google to robí tak, že si ju musím nahrať na jeho servery. Apple zasa ponúka Match. Lenže ono je to vlastne návrat k tomu, čo sa mi neoplatilo v prehrávači iRiver. Kvanta hudby a nulový prehľad.

Horšiť sa to začalo s príchodom iTunes 11. Odrazu z prehľadov albumov, interpretov zmizli dodatočné údaje. Práve tie počítadlá, dátumy prehratia atď. Tie sú stále v iTunes ale musím si prepnúť na zobrazenie pesničiek, čo je bordel.

Našťastie s iOS6 ešte šlo žiť v tom zmysle, že som mal naklikané smartlisty. Tie sa automaticky obnovovali a mal som pokoj.

Ďalšou ranou však boli podcasty. Oceňujem snahu Apple o výrobu separátnej aplikácie ale najmä o zlepšenie synchronizácie údajov o vypočutí dielov podcastov. Doteraz totiž Apple TV nevedela o tom, že tie isté podcasty mám v iTunes na počítači (a prenesené do iPhone). Takže to bol neustály boj s označovaním „už vypočuté“.

Lenže ja som stále mal rád prehrávač Apple kvôli tomu, že ma pochopili. Chcem si pomedzi hudbu zaradiť aj podcasty. Zahrá pár pesničiek, potom nejaký podcast, zasa hudba.

Fungujem totiž tak, že si v iPhone otvorím playlist. Do neho naťukávam veci, ktoré mám v iPhone. Pamätáte? Nasypáva mi ich tam smartlist z iTunes, takže čo som už vypočul zmizne a nahradia to veci, ktoré som dlhšie nepočul.

Moje kritéria na rotáciu sú primitívne: smartlist má podmienky, že podľa počtu hviezdičiek je sa porovnáva dátum prehratia a ak je dosť dávno, zaradí sa. Čím viac hviezdičiek tým je ten interval kratší. Plus ešte viacmenej sofistikované pravidlá na počty prehratí.

Takto mám zabezpečené, že obľúbené veci rotujú častejšie, nevypočuté majú tiež šancu. Takto v priebehu roka vypočujem všetko. Samozrejme mám pravidlo aby nezaraďoval blbosti. A pravidlo, ktoré veci majú byť v iPhone natrvalo.

Aplikácia na Podcasty v iPhone ale urobila prvú zlú vec. Zmizli podcasty z prehrávača hudby. To mi došlo, že je to naozaj zle.

iOS7 prepracoval prehrávač hudby a od prvého momentu mi nesedí.

Pre fun použitie je skvelý. Nič sa nezmenilo. Niektoré nápady sú zaujímavé. Ale evidentne tam niekto odstraňoval veci, ktoré som si obľúbil.

Po prvé: zoznamy, či už playlistov alebo interperetov sú zväčšené. Vľavo je veľký cover albumov. Menej riadkov ma irituje.

Po druhé: vytvorím si playlist a chcem pozrieť zoznam interpretov. Ešte ok. Vojdem do neho a katastrofa. Všetko v jednom zozname, takže kým dorolujem po posledný album ide ma regulérdne drbnút.

Po tretie: a v tom zobrazení dali preč Pridať všetky skladby albumu. Táto voľba je kompletne preč z prehrávača.

Po štvrté: nemôžem pridať obsah iného playlistu do playlistu.

Pre tieto veci si myslím, na plnú hubu, že aktuálny prehrávač hudby na iOS7 je k hovnu.

A to nehovorím nič o bielom pozadí, o tom, že button Now play zmizol z obrazoviek, kde ho potrebujem, že mazanie playlistu je len ťahom doľava a smer doprava zrušili. Nevravím nič, keď sa mi covery nadlaždicujú, čo je samo o hovne, klasicky CoverFlow bol ďaleko prirodzenejší. Lenže oni občas zostanú nadlaždicované aj vertikálne.

Páni programátori, naprogramujte identickú alternatívu akú som poznal medzi iOS1 až iOS5. Lagu predtým Music+ totiž už dobre nefunguje. Ale nezabudnite, diely podcastov sú defakto tiež skladby. Takže chcem ich vidieť.

A verte, nezaujímajú ma žiadne vychytané hlúposti ak vám nefungujú základy.

[appstore id=536882653]