Rozvoj RSS a možné následky

od autora: ·

minulosť syndikácie obsahu – analógický vývoj syndikácie so surfovaním – smer vývoja syndikácie obsahu


Posledné týždne sa otvorila otázka dôsledkov rozširovania RSS na internete. Tieto hlasy naznačujú možné nebezpečenstvo zahltenia internetovej linky k webserveru množstvom požiadaviek na súbor vo formáte RSS. Naivný čitateľ by si naozaj mohol predstaviť hroziaci kolaps, no ešte sa nestalo. Napriek upokojeniu však aj na RSS platia tie isté pravidlá pod akými budujeme webserver ako dostatočne robustný nástroj pre poskytovanie dát ako odpoveď na požiadavky klientov. Takisto ale návrh klientov prechádza neustálym vývojom práve s dôvodu optimalizácie prenosovej kapacity v spojení s rýchlosťou vybavovania požiadaviek.
Kým v dávnejšej minulosti sa „preberanie“ obsahu dialo v súčastnosti už primitívnymi metódami syndikácie, ktoré používalo len pár odborných servrov, dnes je opak pravdou – syndikovanie je bežným chlebíkom s tendenciou zvyšovať pomer k bežnému surfovaniu. Často sa môže zdať, že používanie čítačky je akýmsi prejavom sebeckosti jej používateľa voči webovému serveru so spornou výhodou „ušetrenia“ jeho návštevy. Samozrejme používateľ naďalej webový server sprostredkovane navštevuje. A to dokonca so železnou pravideľnosťou. To je princíp „informácie na požiadanie“.
Čítačka syndikovaného formátu dát totiž je v konečnom dôsledku omnoho konmfortnejšia ako akákoľvek snaha o zlepšenie informovanosti čitateľa webstránky. Žiadny modul „hot news“ na nej totiž nie je nijakým spôsobom štandardizovaný a preto sa spôsob „rýchleho prehľadu o novinkách“ nutne líší. Syndikovanie (časti) obsahu tak prináša zjednotenie a spracovanie štrukturovaného obsahu ponecháva v moci klienta. Prečo to potom nevyužívať?
Tak ako všetky vývojové stupne dnes už známych technológií, aj klienti aj samotná syndikácia prechádza evolučným procesom. Po revolučnej zmene myslenia ľudí a predchádzajúcich neúspešných komerčných projektoch syndikácie (známy Mikrosoftí panel, ktorý sa podľa všetkého reinkarnuje v pripravovanom operačnom systéme) je nutné vychytať veci, na ktoré revolucionári zabudli nie svojou chybou ale v dôsledku riešenia podstatných atribútov celej technológie.
Preto možno málokoho s výrazným výkričníkom napadlo, že postupným šírením technológie sa jej prejavy odrazia v značnom podiele na dátových prenosoch ale aj počte požiadaviek. Našťastie aj na toto už existuje overený liek, ktorý sa používa pre bežné surfovanie po internete.
Preto sa musia po hektickom boome RSS musia zamyslieť programátori skriptov a webmajstri nad optimalizáciou svojich prostriedkov. Zásadnou pomocou je tak trošku návrat na stromy a ušetrenie síl webservra sa uskutoční statickým súborom vo formáte RSS na svojom web serveri, ktorého obsah sa bude generovať iba v prípade zmien a nie pri každom požiadavku.
Autori čítačiek už musia pripravovať svoje nástroje podobne ako prehliadače – miliónkrát nič umorilo slona. A majú na to reálne prostriedky. Postačí nedávať vlastníkovi čítačky možnosť zaťažovať stroje webservrov príliš častými požiadavkami. Táto voľba je možno hrubá sila a preto v kontexte s ňou je sofistikovanejším riešením doprogramovať do čítačky inteligentnejšie riešenia, ktoré nebudú kompletný obsah súboru žiadať po webovom serveri. Volá sa to lokálna cache a jej existenciu si mnohí mohli všimnúť v knižniciach pre spracovanie RSS.
Omnoho horšiu predstavu však získame po uvedení možného vývoja. Ten totiž smeruje jednoznačne k štrukturovanejším dokumentom na internete a môžeme tieto snahy zhrnúť do pojmu sémantický web (predstava o ňom je ešte trošku fantazijná a jeho atribúty nie sú ešte všeobecne známe).
Dnes totiž RSS je náhražkou, duplicitným umiestnením dát mimo samotnú webstránku práve z dôvodu malej jednotnosti štruktúry obsahu celého toho množstva webstránok na internete. Bohužiaľ však zásadné rozšírenie štrukturovaného formátu webstránok neočakávame aj keď sa iniciátori doporučení (W3C) snažia. Avšak v momente, že by RSS už mohol zaniknúť ako zbytočný prívesok nad už štrukturovaným obsahom webstránky by opäť vnikali podobné problémy ako sa naznačujú dnes.
Súvislosti:

K zdrojom len toľko, že ani Kopta neobjavil Ameriku. Nie je to dávno, čo médiami prešla informácia o nejakej zastrčenej stránke, ktorá sa odrazu objavila na prvom mieste na nejaký populárny výraz vo vyhľadávači. Majiteľ stránky z hrôzou sledoval ohromný nárast požiadavkov od ľudí, ktorý si „len“ klikli“. Pri páde dvojičiek padali servre ako besné a CNN.com dokonca musel obsah optimalizovať. Celosvetový trend narastania počtu webstránok nekončí a nemožno očakávať, že sa zastaví aj rast požiadavkov na webový server. Viac stránok sa rodí ako umiera. Našťastie to nie je také čierne hrozivé ako by sa mohlo zdať. Zdvihnutý prst smeruje iba k webmajstrom a autorom nástrojov spracúvajúcich či generujúcich všetky typy dát pre webservery. No a navzájom sa dá odkukávať možné a elegantné riešenie.
Nebojme sa nových vecí, ani náš predok sa netriasol v jaskyni.

Môže sa Vám ešte páčiť...