K dnešnému výročiu

Jasneže s vtipom binárneho ladina ;-)
Všetci spomínajú a mne je asi najbližší ten pohľad, že podstatným momentom bolo zatnutie (pozor, nie zatknutie) sa študentov „Štrajkujeme až do splnenia požiadaviek“.
Predstavte si niečo také bez internetu, bez výmeny správ – žiadne online rozhovory kohokoľvek s kýmkoľvek. Ja s kamarátom sme z fakulty boli jediní zo šťastných čo dovtedy videli a pracovali na PC. Počas tých mesiacov som tak zdiaľky započul slovo Fidonet a že „je to dobré na výmenu správ čo sa teraz hodí“.
Tlačili sme letáky z PMDčka na lepolero ihličkovej tlačiarne cez kopirák ;-)
Niekoľko dní po tom mi bolo absolútne jasné, že krok späť neexistuje. Potom oznamili červení prvé ústupky a už to šlo.
Pamätám sa ako som sa rozhodol ísť kuknúť na Gympel. Náhodne sme sa cestou pozbierali viacerí bývalí a groteskné bolo ako nás prišiel už od schodov odchytiť zástupca riaditeľa školy do svojho kabinetu.
V Bratislave ma vlastne za celé tie mesiace nenapadlo vybehnúť si na mesačnú lyžovačku a dodnes to neľutujem ;-) Síce som nikoho neušukal kdesi na horách k smrti, mno…
Pamätám si ako sa odrazu začali pridávať celé podniky k študentom – prakticky rodičia k deťom.
Vo februári sa ešte štrajkovalo. V marci sme proste povedali – letný semester: chceme sa dohodnúť o riešení. A šlo to.
Potom sa dlho nič nemenilo. Mlieko stálo dve koruny. A o nejaký ten rok sa začali ozývať xenofóbovia, reptali. Tí, ktorí sa proste dali len strhnúť atmosférou a mali fantazijné predstavy o budúcnosti. A ja možno až posledné dva roky vidím, že to je to, čo som asi chcel. Chýba mi všeličo, no to už sem nepatrí. Toto je weblog o IT.
Trošku ma mrzí, že po 15 rokoch si z toho iba IDNES urobil hepening a tu nikde nič. Veď to bola okrem iného aj sranda.
Súvislosti: Jedna za všetky