Môj včerajší deň.

Reportáž písaná na pevnej linke.

Môj včerajší deň

© 2005 rony, spravodaj.madaj.net

Nervózne som poklepával myšacím tlačítkom a pozeral na telefón. Konečne
mi zavolali, že už vezú včera objednávanú Coca-colu. Okamžite som
vyletel z kancelárie a cestou som sa pozrel von na moje nové fáro, či je
ešte stále na svojom mieste, tak ako som ho ráno zaparkoval.

Bolo mi jasné, že to nestihnem ale dopadlo to dobre. Návrat do práce už
nebol mysliteľný. Zobral som teda moju starú káru a spolu s kamošom a
jeho synom sme si šli zaplávať.

Skoro som zabudol, že cestou k vode som skoro zrazil mladú cigánsku
rodinku cestujúcu na piknik.

Ako sme tak z nášho bazéna pozorovali topiacu sa slečnu, došlo mi, že už
hodinu na nás veru nemáva od radosti. Tak som vyliezol a skočil do
„bágra“ za ňou. Hneď na mieste som uskutočnil všetky dôležité úkony
smerujúce k záchrane života a medzitým sa okolo zhrnulo množstvo ľudí.
Medzi nimi pohotový reportér urobil snímku. Hovoril, že to ešte tento
mesiac výjde a že sa volá Leo. Tak som zvedavý, či Leo neklamal.

Nakoniec sa ukázalo, že zachránená slečna nebola sama. Svoj názor na mňa
prejavilo aj jej ešte nenarodené dieťa dosť jednoznačným hmatom.
Pochopil som to a vzdialil som sa.

Aj tak sa už stmievalo a bolo treba sa vrátiť domov nakŕmiť moju divú
domácu zver. Tá to však nevydržala a zaspala.

Nechcel som ju rušiť a zavolal som si po pizzu. Keď ani o 22.00 nikto neprišiel, tak som
rozčúlený vbehol do tej pizzerie a hneď som žiadal ich reklamačné
oddelenie. Vraj rovno na parkovisku. A veru som ho tam aj našiel, hneď
pri mojom voze.

To auto mi nakoniec kocúr dal dokopy.

A ja som mal čas vám z nemocnice napísať tento e-mail.
© 2005 rony, spravodaj.madaj.net