Súkromie poštových schránok zamestnancov?

Lupa priniesla zaujímavý článok Za soukromé maily hrozí výpověď. Odhliadnuc od nesúvisiaceho nadpisu a obsahu, zamestnanec bol vyhodený kvoli podnikaniu na úkor zamestnávateľa (zneužíval pracovný čas na podnikanie vo svojej firme), napísal som narýchlo nejaký komentár.

je to tazke.
na jednej strane emailove schranky su vlastnictvom zamestnavatela a nie zamestnanca – ak by to bolo naopak, tak si ju „nosi“ zamestnanec so sebou.
potom je tu ochrana obsahu korenspondencie zamestnanca – mailovanie. tu sa najcastejsie pouziva spojenie „osobna“ mailova schranka a to aj napriek tomu, ze zamestnanec vcelku nevyvinul ziadne usilie, aby ju mohol mat realizovanu.
dalej je tu ucel zriadenia emailovej schranky pouzivatela. (porovnajte si s postovou adresou zamestnavatela).
Priklad: ak pride snailmail list na adresu zamestnavatela, v principe nie je obsah listu „majetkom“ nejakeho zamestnanca, niekedy sa zvyknu dohodnut praktiky, ze ak je meno zamestnanca na obalke a az potom nazov firmy, pravo prveho otvorenia ma zamestnanec, a zvacsa sa korenspodencia archivuje prostriedkami firmy. Ak je meno zamestnanca po mene firmy, tak otvara listy urcena osoba a „triedi“ postu.
vacsina firiem zamestnancom zriaduje schranky ako pracovny nastroj. a tak ako ceruzka moze sluzit na cistenie nechtov ( :-) ) tak aj mail sa moze pouzit na nepracovne ucely.
ja si myslim, ze zamestnavatel ma pravo urcovat akusi „stabnu kulturu“ komunikacie svojich zamestnancov.
schranka nie je majetkom zamestnanca tak ako postova adresa zamestnavatela, takze nie je mozne slepo sroubovat poruchy v ochrane „osobnych“ schranok zamestnancov.
Mozno, ako napad, by stacilo vytvarat „neosobne“ schranky pre maily. Cize ziadne adresy „na meno“ a viacmenej nahodne ich „rozhodit“. Ekvivalent je v sklade naradia technickych sluzieb. Rano pridu zametaci do prace a kazdy popadne ten nastroj,ktory mu pride pod ruku. Podobne je nastrojom aj mailova schranka. Samozrejme do schranky chodia „texty“, lenze vo vseobecnosti je dohoda, ze schranku pouziva predsa zamestnanec ako pracovny nastroj. Takisto nemoze zametac zobrat metlu a ist si pozametat domov ;-)
Takze osobna komunikacia je vlastne s tichym suhlasom zamestnavatela a mal by mat zamestnanec povedomie o tom, ze tato schranka nie je jeho majetkom a takto k celej komunikacii pristupovat. Zamestnavatel dba na svoje dobre meno a myslim, ze iste formy usmernovania toku informacii su na mieste.
Velmi jednoduchym riesenim je obmedzovanie smerovania mailov. Beznym riesenim je pre vacsinu zamestnancov umoznovat len vnutrofiremnu komunikaciu. Stanovia sa napr. pravidla, ze server prepusta len maily pre stalych klientov – technicky lahko realizovatelne riesenie.
vsetky podobne spory vyplyvaju skor z nespokojnosti zamestnavatela z cinnosti zamestnanca a „zneuzivanie“ email schranky je uz iba vedlajsi „pritazujuci“ faktor.
Tato tema je velmi citliva a plne trvanie na rovnakych principoch ako je ochrana sukromia napr. v bytoch, ci postovych schrankach nie je celkom mozne.
Inak sa predsa budem stavat k spehovaniu mojej vlastnej mailovej schranky – ktoru som si zaplatil zo svojho vrecka a inak asi k moznosti auditu ci beznych technickych kontrolnych mechanizmov (logovanie – to je technicky nutna zalezitost, nie prostriedok pre spehovanie) na schranke, ktoru vlastni zamestnavatel a mne ju prepozical.
V uvadzanom konkretnom priklade vsak zamestnanec porusil uplne ine pravidla a suvis s mailovanim za nepracovnymi ucelmi je len vedlajsi. Podstatou bolo podnikanie vo svoj prospech pocas doby, ked mal venovat svoj vykon zamestnavatelovi. Zamestnanec teda sedel na dvoch stolickach a jednu z nich bezcharakterne zneuzival v svoj priamy financny prospech. A to uz je ina kava ako keby sa mali teraz zamestnanci firiem zacat triast len preto, ze si v zamestnani vymenia so znamymi obcas mail – co zamestnavatela moze ohrozit naozaj velmi vynimocne.
Nejaký záver si však nemožno utvoriť, proste to ešte nejde…
Len teraz by sme bez problémov mohli vyhodiť 99 % zamestnancov len kvôli mailovaniu :-) Našťastie však rozum vládne na oboch stranách.