Ad:Ad: Proč mi Michal Bláha chtěl vzít gotiku a jaký je její vztah k Webu 2.0

Nasledujúci komentár mi neprešiel sentinelom na marigold.cz, takže ho publikujem tu u seba.

[29] ja nepoznám jediného, ktorý by dostatočne dokričal až ku mne niečo o slobode, rovnosti a bratstve. ja iba vidim, že obe zdanlivo nezmieriteľné strany hovoria o tom istom a v tom istom smere. iba sa z pochopiteľnych dôvodov pohybujú (a líšia prakticky v jedinom: jednej vadí označenie a druhej nie) v najspornejšej časti ringu, kde sa nehrabe nikto s trochou mozgovej hmoty v hlave. A prečo by som z pocitu „byť odporcom“ a „ukazovať“ „blbosť“ aj ja mal smerovať na tieto miesta? Proste nebudem deklarovať označenie a aj tak pôjdem vo vývoji tým istým smerom ako tí, ktorí označenie neberú smrteľne vážne, nevadí im alebo sa s ním stotožnia.
Arthur, nech je to tak alebo onak: je existencia nejakého fanatika horujúceho za tak nedoležitú spoločenskú úchylku tak dôležitá, že sa musia k nemu pripojiť desiatky zdravo uvažujúcich jedincov? Choré alebo nefunkčné myšlienky sa odsúdia sami a zdravé su aj tam, kde ty vidíš to, čo tam možno ani nie je – napr. tebou vyvinutá „sloboda, rovnost, bratstvo“.
Nakoniec ja som takúto trojku nikde proklamovanú nevidel aspoň nie v tebou prednesenom formáte. Čiže až tak na tom vo vývoji nezáleží.
Vývoj internetu iba reflektuje na neustály nárast internetizácie. Ten má pozitívny prvok aj negatívny. Ak si niekto neuvedomuje oba, tak nie je hodny komentára.
Asi by bolo najlepsie mi nejakych tych fanatikov zacitovat, zrejme v ceskom webe nenajdeme ziadneho z tych, ktorych mas na mysli.
[30] ja to vidím nejako takto: doteraz veľmi silne prevažovali prezentácie na webe príliš a úzko prepojené na nejaký subjekt. Najrozšírenejším webom je možno web firemný. Počnúc webom pekárne, cez web banky, po web propagujúci nejaký film. Väčšina domén sa „minula“ práve na toto. Z praktického hľadiska tieto webstránky sú osamelými ostrovmi (priznajte, ak ste robili nejaký firemný web) koľko externých linkov ste tam zaniesli vy sami?
No a vzhľadom na to, že sa web stáva dostupnejším, tak sa zisťuje, že sediac doma ma nebaví behať po firemných sebaprezentáciách a keďže ma flashové hry alebo diskusie v phpbb nebavia, tak sa napr. experimentuje s webovými aplikáciami, s tým čoho ekvivalent nájdeš v záujmových krúžkoch (fotografický, knihomoli, filmový…) a k nim sa vymýšľajú pre používateľa menej stresujúce spôsoby zapojenia sa do diania a zároveň personálne nenáročnú správu chodu projektu pre vlastníka. Je mi úplne jedno akú značku o získa. Podstatné je si iba uvedomiť, to, čo oponenti dokola opakujú, že masa je podpriemerná beztvará a zlomyseľná hmota. Ale zároveň je v nej malá časť ľudí, ktorí dokážu využiť projekt pre svoj prospech. Nikde predsa nie je povedané, že komunita je masa beztvárnych jedincov. Hierarchia je prirodzená a neoddeliteľná. Prirodzená v tom, že na web s úzkou témou nezablúdi niekto, komu je cudzia (iba náhodou) a na dlhodobú sabotáž je nutná dávka sebazaprenia a nebeskej výdrže. No a hierarchia sa buduje aj zámerne ako súčasť projektu. Tu predsa už poznáme z existujúcich projektov. Základným kameňom je predsa obyčajné Sign in/Sign up. Ostatné argumenty o tom, že valiaca sa masa zničí „vysokointeligentný“ produkt neplatia predsa na web2.0 projekty a trochu nechápem, čo je vlastne predmetom odporu voči myšlienke, že miesto toho, aby človiečik miesto domáhania sa opravy alebo vypisovania kdesi po internete, že niečo je niekde zle, nemal na podnose jedno tlačítko a možnosť výberu.
Arthur sa zameral na komunitné argumenty, pričom mám pocit, že ani to nie je výhradný znak toho jeho web2.0 ako si ho vydefinoval ;-)
Stále akosi zabúdame, že aj internet iba kopíruje spoločnosť – ľudstvo. A to je zatiaľ jedným z najžiarivejších príkladov komunity, ktorá prežila a nie a nie splniť ním proklamovanú cestu do záhuby každej veľkej komunity. Zatiaľ sa to ešte nestalo ;-)