Heno mi komentuje smrt Netscape

Konečne som ukecal Heňa, aby sa rozpísal, prečo používa Netscape 4.x a ja som pridal svoj komentár. Všimnite si, že nekomentujem MS :-) Téma je rozsiahlejšia na bežný komentár, tak to rozpíšem ako post.
Doplnené 1.6.2003 o 13:15: moju nočnú diskusiu s Heňom už komentuje Havran (Rony vs. Heno – ring voľný) a ja dopisujem komentár k Havranovemu postu {kópia aj v tele postu}.

Netscape bol jediny seriozny prehliadac, vdaka ktoremu sa zacala era internetu viac rozsirovat.
Mrkvosoft Internet Exploder bol a aj je len parodia na prehliadac, ktora sa uz dlhe roky snazi dostihnut tie funckie, ktore ako samozrejmost boli uz v Netscape Navigator 3.01
Vyvojari v M$ zaspali, ale vdaka velkym $$$ a skutocne dobrym obchodnikom sa ten ich IE presadil a zacal pouzivat. Clovek ktory ma tie nervy a cas si precitat kompletnu HTML3, alebo HTML4 specifikaciu, tak vie, ze M$ tych svojich „inovacii“ a „fjucuri“ ma viac proti pravidlam ako je zdrave. Samozrejme, ked vacsina dobrych a serioznych programatorov tvori uz len dolezite sucasti RISCovych zariadeni, tak pre svet PC a Windows tu ostalo len stado klikacich manikov, ktory dostanu pomenovanie „Senior programmer“, pripadne „Developer“ a potom prehliadac ma viac dier ako moje ponozky po polroku. Je fakt skoda, ze Netscape podcenilo M$ a silu $$$$, lebo odkupenie AOL znamenalo istu smrt. Mozilla je uznavam vcelku pouzitelny prehliadac, ale chlapci – pozrime sa pravde do oci, ako vlastne vznikla ? Vznikla predsa na zverejnenych zdrojakoch a to postupnym upravovanim, nahradzanim a doplnanim.
Netscape 7.x uz mal byt plne portabilny a preto ho zbastlili v JAVA, ale ten jazyk pre svoj runtime pod windows a pre spotrebu pamate sa presadil menej, ako po*raty VisualBasic.
Keby zostal vyvoj Netscape 4.x rady, nebol by som proti tomu .. :-))
A na zaver mojho monologu : Preco mam rad netscape ?
Lebo Netscape je a aj bol nezavisly na OS. Netscape si clovek nainstaluje a neupravuje mu to systemove kniznice. Rovnaky NN je mozne nainstalovat na Win95 aj na Win2k, zato IE ani nahodou. Ked zlbne socketove kniznice, tak netscape funguje castokrat i nadalej, lebo ma vlastne, zato u M$ produktov uz nehrozi ani ping.
Mam proste rad produkty, ktore niesu viazane na ine produkty tak, ze bez nich nedokazu samostatne spravne fungovat. Vsetka cest vyvojarom Netscape, prajem im skvelu buducnost u lepsieho zamestnavatela ako AOL…
PS2: M$ akcie pomaly upadaju, M$ je biznisova firma, nie-je to softwarova firma ako kedysi .. vid obchodny register USA.

Moj komentar:
1. netscape uz davno nikto nevyvijal (od opustenia 4.9 uz islo na zdrojaky gecko z ktoreho vysla aj mozilla. takze ziadny vyvojovy team sa nekona
2. netscape nebol ten, co zacal prehliadacovu eru, bol a je to mosaic – on bol ten ktory vytiahol web von.
3. netscape nepodporuje css a navyse komplikuje trosku zivot tym, ze css spracovava ale implementacia nebola dokoncena (zrejme neboli uz zdroje), tym padom je len dobre, ze vyznam 4.x verzii upadol do zabudnutia a rok 2003 aspon pre mna skoncil pochovanim nutnosti produkovat kod pre tento prehliadac
4. netscape vo vyssich verziach bol len derivat mozilly a tym padom uz davno nebolo treba ho instalovat – vrcholne postaci mozilla
5. stavat na zasluhach netscape z roku 1994-5, ked bol majoritny je iba otacanie sa na mieste, dnesne standardy velia razantne nastup technologii a dokumentov zalozenych na kombinacii xhtml a css s jasnym smerom do standardu xml a hmlisto naznacenym prechodom na semanticke podavanie informacii v hypertexte.
Paradoxne je vlastne dnesny trend rozumneho strukturovania hypertextoveho dokumentu za pomoci technik xhtml a css.
pozor nemylit si to s obycajnym valid xhtml, hovorim o humanreadable strukture dokumentov, pre lepsie pochopenie: podstatnym zacina byt doraz na tak spraveny dokument (html, xhtml), ktory po otvoreni v lynxe je rozumne citatelny (text ide postupne tak ako sa cita a nezavadzaju tam prvky, ktore tam byt nemaju).
Podstatna je aj podpora smerom k intuitivnejsej forme navigacie a aj tu treba najst paralelu v minulosti, vsetko sa uz pomalicky derie k tomu, aby obsah podavany v dokumentoch bol pristupnejsi a ovladanie stranok intuitivne, lahke a prehladne nielen po stranke vizualnej ale aj po stranke mozneho strojoveho spracovania.
Vizualna stranka stranky sa uz v technologiach, ktore vychadzaju z xhtml a css preskupuje a oddeluje, sam som niekolko projektov vytvaral vnutorne v engine tak, aby som oprostil design stranky mimo jej obsah a vzhladom na vtedajsie moznosti tieto dva komponenty skladal do jedneho celku stroj.
Design uz za pomoci css a spravnom vyuzivani nevyzaduje podporu vo formatovani dokumentu, takze uz nie je nutne 2 stlpce stranky budovat za pomoci znaciek html a vystacim si jednoduchymi stylmi (a v dokumente len definujem odkazy na jednotlive definicie). Vykonne sa tejto problematike angazuje najvacsi odoornik Petr Stanicek (pixy) a povazujem za nutnost doporucit jeho prakticke aj teoreticke znalosti ci uz formou weblogu, ktory patri medzi odborne najkvalitnejsie ale aj jeho kniznej tvorby.
Netvrdim, ze by kazdy pouzivatel Netscape 4.x mal skapat ;-) avsak prehodnotenim podpory dnes platnych standardov pride kazdy na to, ze vybranim vhodnejsej alternativy len ziskava.
Nastastie nikto nie je odkazany vyhradne na pouzivanie Internet Explorer, ktory takisto od verzie 5.5 poskytuje dostatocnu podporu novych technologii, ktore spominam. V porovnani s tym co poskytuje Netscape 4.x na kvalitativne vyssej urovni. Je to fakt, a nikto s tym nic nenarobi.
Doba, ked som vehementne podporoval optimalizaciu dokumentov aj pre tento prehliadac nenavratne skoncila, ostal by som totiz pribrzdeny v dobe cisteho html a formatovania vzhladu len schopnostami zazitych noriem.
Dnes je lahsie vyvijat stranky prave odlahcovanim obsahu dokumentu na minimalne uspornu uroven. Prinasa mi to okamzite vysledky – samotne „htmlko“ je niekolkonasobne kratsie. Definicia stylu je vyhradeny „dokument“ a v spojeni s dnesnym designerskym trendom minimalizacie grafiky vo formate gif, png, jpg sa stavaju stranky krajsie aj zvnutra, pritulnejsie a rychlejsie. Vsetko toto vplyva priaznivo aj na spravne dodrziavanie zasad tvorby „rozhrani“ medzi aplikaciou/dokumentom a pouzivatelom/strojom ako nam doporucuju pani Nielsen, vraj aj Zeldman ako aj Marek Prokop ci Petr Stanicek.
Povazujem sa v celej tejto oblasti za konzumenta, ktory sleduje to co mu horeuvedeni pani ukazu ako zmysluplny argument a doporucenie. Beriem a premyslam. A ked zistim, ze je to naozaj fajn, odstranil som prvu prekazku k realizacii ci prechodu resp. akceptacii novej technologie, noveho trendu. Lahsie budem prekonavat potom tie dalsie.
Preto opustam podporu Netscape 4.x, velmi rad by som mu fandil, avsak tvorim stranky pre ludi, chcem vsak zaroven tvorit svizne a prehladne. To mi za existencie mojich poziadaviek na strukturu dokumentov, ktore tvorim ani ich vzhlad uz Netscape neumozni a nie je na to ani sanca. Tvorit extra pren nikdy nikto nebude. Neda sa to, je to tazke. Existuju sice techniky ako podhodit tomuto prehliadacu dokument formatovany ako like-lynx, avsak nie je to spravna cesta (predsa len by som tam iste vzhladove prvky chcel mat) pretoze podobnu sluzbu uz poskytuje prehliadac lynx a to uz klinec Netscapu len pritlcie viac ako uz je.
Prestavam sa snazit fixne cizelovat webstranku pre nejaky prehliadac, resp. skupinu prehliadacov, zameriavam sa na moje dokumenty a moj vzhlad dokumentu. Nanajvys sa dam presvedcit argumentami, ze mam byt otvoreny roznorodosti pouzivatelov a pripravim im moznost regulovat vzhlad dokumentu ci premyslim navigacne prvky tak, aby sa dali intuitivne pozerat.
Cest Netscape, pred vela rokmi to bol moj prvy realne pouzivany prehliadac. A viem, ze zil v dobe, ked MS na internet prdel a presadzoval svoju alternativu MSN. Casy sa minuli. Hodinky uz nie su.
O MS a IE: vieš veci, ktoré uvádzaš o IE vyplývajú čiastočne z tvojej neznalosti produktu IE a čiastočne sú tvojim postojom voči obchodnej politike danej spoločnosti. Zdieľam tvoje tvrdenie, že MS ma obrovský marketingový potenciál a silnú pozíciu na trhu. Avšak netreba byť smiešne antigonistický, treba uvažovať triezvo a v zmysle uľahčenia uspokojenia svojich vlastných potrieb a keď popritom to urobíš tak, že odhadneš trend do budúcnosti – a trend je teda sakra proti závislostiam na konkrétnych prehliadačoch a čiže aj proti IE – tak budeš potom spokojnejší, pretože nebudeš sa musieť rozčuľovať nad ničím o čom píšeš. Bude ti totiž jedno, čo kto používa. V tom je to, čo píšem ja sila argumentu. A toto si nenechá ani MS. Ver, že IE sa v podpore štandardov veľmi blíži tomu čo ponúka Opera či Mozilla.
Heňo, odporúčam ti niečo si prečítať o w3c štandardoch, ustrnul si v dobe, keď naozaj html 3 a 4 boli horúcou novinkou ale teraz sú to už len vydané štandardy, ktoré prekonáva a nahradzuje niečo nové (ale nie až tak nové – iba to masívnejšie prichádza do praxe). Takže otoč stranku, už vybledla tými rokmi, za ňou je celý román.

Havranov komentár tohto postu na jeho webe.
A prepis môjho komentára k nemu:

ja bezostysne spustam IE :-) ak by bol na linuxe IE, tak ho tiez tam pouzivam ;-) a ak by som si mal vybrat Opera versus Mozilla, tak pouzivam klon Mozilly: K-meleon ;-) vela ludi vyzdvihuje IE, ze „vie tolko veci“. Zabudaju na jeden z faktov a to, ze IE nie je len prehliadac ale obsahuje podporu pre vela veci, ktore su len proprietarnymi funkciami IE. Ich pouzivanim pri vyvoji aplikacii diskvalifikuju prehliadac na obycajneho aplikacneho klienta, cize to by mohli rovno s vyvojom aplikacie vyvinut aj klienta. Ulahcuju si to teda len tym, ze klienta uz maju a komplikuju tym velakrat podmienky pouzivania webovej stranky, ktora uz webovou stranku nie je ale len aplikaciou. Ja som chcel naznacit, ze v podpore standardov pre webove dokumenty, je aj ten IE vysoko nad Netscape 4.x Kedze nie je vhodne tvorit za pomoci horucich noviniek technologii, kym sa nezaziju v realite (penetracia novych verzii prehliadacov, vzdelanie vyvojarov) tak dovtedy treba len cakat. A na technologie xhtml + css v moznostiach ako ich pouzivanie odporucaju nasi aj svetovi odbornici su uz relativne dobre zazite a paradoxne sa uz iba caka na vyvojarov (pouzivatelia pouzivaju vhodne prehliadace a zariadenia). Som rad, ze leadrom v ich podpore su prave Mozilla a Opera, a je pravda, ze IE ustrnul vo vyvoji a ide uz tradicnou cestou vylepsovania rozhrania (IE v 5.0 sa v podpore technologii vyraznejsie zmenil v 5.5 a vo verzii 6.0 uz iba doladil detaily). Naproti tomu je v Opere vyrazny skok od 6.0 k 7.0 (skor by som povedal, ze 6.0 je takisto nie moc dobry prehliadac) a u Mozilly neexistuje komercne cislovanie verzii ale snad od 0.9.x to bol u podpory standardov dobry prehliadac. Velmi som privital pohyb v tejto oblasti, pretoze ak som pred 2-3 rokmi cital nieco o tychto trendoch, mal som skor pocit, ze citam o niecom, co v realite nie je poriadne implementovane, a pocit, ze este nevies ako to dopadne nebol ten motor k studiu ich moznosti. Vlastnosti a vyhody pouzitia takychto zvyklosti stavby webovych dokumentov mi pripadaju velmi pozitivne (jednoduchost dokumentu, navrat k vyznamu zakladnych tagov). Uz proste nemusim CSS pouzivat len na prefarbovanie casti textu, znackami logicky oznacujem strukturu dokumentu, dokazem vyhradit v dokumente casti, ktore suviseju s navigaciou a oddelit tak samotny obsah dokumentu od „podpornych“ casti. Viem, ze je to tiez len „prechodny“ a pripravny trend smerujuci k niecomu, co zasa este nie je implementovane a realizovane. Treba priznat, ze aj v XML je IE trosku dalej, neviem ci to poviem spravne, ale uz je relativne mozne dokument formatovat ako ciste XML a vzhlad „stranky“ definovat oddelene a pretvarat data z xml podla potrieb prave v oddelenych suboroch s „stylmi“. Samozrejme pouzitie XML este zrejme neprinasa tie vysnene „semanticke“ weby. Ale to ani nezarucuje ani „slepe“ validne pouzivanie xhtml+css, pretoze ak namalujem dokument vo validnom xhtml za pomoci tabuliek a s 10% vyuzitim moznosti CSS a budem ho stavat na IEonly, tak takisto som historicky niekde vzadu.