Dva typy ľudí používajúcich internet

Ľudia sú rôzni a dlhším pozorovaním spoznávate na internete len jednu skupinu ľudí. Môžeme ich pomenovať extroverti, čo je nesmierne nepresné označenie pokiaľ ho budeme vzťahovať aj na ich skutočnú povahu. Napríklad ja sa považujem za silného introverta. Internetoví extroverti sú ľudia, ktorých spoločným znakom je viditeľná stopa na internete. Tá sa môže prejavovať rôznymi formami – od chorobného diskutovania, publikovania (vlastný web, Facebook, diskusie pod článkami) až po neuváženú činnosť (rozposielanie hoaxov) či vcelku nenávidenú činnosť (spamovanie, podvádzanie).
Mohlo by sa zdať, že TOTO sú všetci ľudia na internete. Nikoho neprekvapím, že existujú ešte ľudia, ktorí síce internet používajú ale hlavne pasívne. Sú to internetoví introverti. Aj títo ľudia sa na internete takto správajú z rôznych príčin.
Jeden typ sa panicky bojí akéhokoľvek svojho prejavu – boja sa zanechať po sebe akúkoľvek stopu. Nedokážu napríklad pod článkom na nejakom webe zanechať komentár. Oni ho zvládajú ohodnotiť, okomentovať, majú svoj názor, predstavu a častokrát ho aj prejavia – napríklad zdvihnú hlavu od monitora a čosi prednesú svojmu okoliu k tomu, na čo pozerajú a tým prinútia niekoho z okolia, aby sa tomu venoval a prípadne zreprodukoval ich názor ako svoj aj na danom webe. Iní sa zasa len boja, že by niečo „pokazili“ a tak túto oblasť (interaktivitu) nikdy neskúmajú a vedia o nej naozaj málo.
Ďalší si myslí, že tým by „padli“ do náručia akejsi závislosti. Našli by sa aj takí, ktorí trpia jednou z foriem paranoje a len v istých úzko ohraničených podmienkach prebudia skrývanú virtuálnu identitu aby sa prejavila – utajujú si ju tým, že neklikajú na webe na žiadne aktívne prvky – nezakladajú si nikde kontá, neklikajú trebárs na hlasy na vybrali.sme.sk – vyhýbajú sa komunikácii cez internet akoby to bola „nesprávna“ vec.
Je veľmi zaujímavé stretnúť internetového introverta. Cez internet si ju nikdy nevšimnete. Jej prejavy síce uvidíte v logoch webového servera. V návštevnosti svojho webu. Mohli by ste ju sledovať cez cookie (kto je poučený paranoik, vie sa vyhnúť aj tomu ale bojím sa, že tí poučenejší sú aj medzi internetovými extrovertmi a častejšie). Možno si internetový introvert uvedomuje tieto svoje stopy a nechce svojou činnosťou urobiť „prepojenie“ medzi týmito nezmazateľnými stopami. Otázka je nakoľko je ich paranoja ešte v poriadku a kedy už tento ich prístup má čosi spoločné s ich skutočnou osobnosťou.
Platí totiž pravidlo, že naša internetová osobnosť nemusí mať rovnaké prejavy ako skutočná. Vždy si uvedomujeme odlišnosť prostredia a to vplýva na naše konanie. Toto uvedomenie môže byť implicitné (nevnímame ho priamo ale ovplyvňuje nás) a explicitné (pocit anonymnosti, pocit získaný tým, že sme pre internet len avatar).
Pre internetový marketing môže byť skupina internetových introvertov záhadou aj výzvou. Internetoví extroverti sú vidieť a počuť. Skúste sa však introverta spýtať na názor v ankete alebo len očakávať, aby vstúpil medzi fanúšikov svojho obĺúbeného filmu, ktorý už videl desiatky krát a recituje svoje nadšenie kedykoľvek je niekto v okruhu počuteľnosti.

Moja vlastná kombinácia – v skutočnosti introvert a na internete extrovert mi dáva isté výhody. Snažím sa svoje okolie neotravovať niektorými faktami. Takže kdesi na internete – dajme tomu dnes Facebook, môj web – nájdete čo mám rád. V profile na Facebooku mám vymenovanú obľúbenú hudbu, filmy, seriály. V reáli tieto veci – podľa mňa – nespomínam často. Som si vedomý, že sú na internete a nepovažujem ich za údaje, kde by sa mala prejaviť moja zdravá paranoja. Takže si ich tam môže nájsť každý, kto chce (vrátane internetových introvertov – teda aspoň tie typy, ktoré nemajú z Facebooku hrôzu). Dá sa povedať, že internetový extrovert až na pár chýb získa rýchlo istú rutinu vo svojich virtuálnych prejavoch (rýchlejšie naberá skúsenosti) a buď sa okoliu javí ako dokonalý pošuk alebo geniálny šaman.

Photo by Ljupco Smokovski

Predstavte si, že sa stretne internetový extrovert a internetový introvert – obaja sedia za počítačom. Podľa mňa to bude prebiehať nejako takto: internetový introvert pozerá na nejaký článok na webe a odrazu do miestnosti niečo prednesie. Internetový extrovert práve komentuje nejaký iný článok na webe (a buďme optimisti – dáva spätnú väzbu jeho autorovi). Extrovert však musí začať vnímať prednes introverta pretože zrejme nehovorí do steny. Bude musieť získať kontext (otázky: kde to čítaš? Prečo nepošleš link na Facebook? Prečo nie mailom?) a nabehnúť na daný web. Po pár minútach si prebehne článok a musí sa introverta znovu spýtať na ten názor.
Teraz to isté s dvomi extrovertmi: prvý zalinkuje článok do Facebooku so svojim komentárom. Druhý to tam uvidí a môže pridať svoju reakciu alebo nazdieľať tento článok. To všetko neverbálne – navonok nemusia vôbec komunikovať – v reáli sa môžu obmedziť na úplne inú činnosť, ktorá nemusí „preliezť“ internetom.
Krajným prípadom je, že títo dvaja spolu komunikujú cez chat. Ale priznajme si, že je to taký folklór ľudí, ktorí si o internete myslia, že je to škodlivá droga.
Očakávate ako by to vyzeralo medzi dvomi internetovými introvertami? Takúto situáciu nedokážem uviesť na solídnom príklade. Mám nejaké svoje predstavy ale pravdepodobne sa budem v mnohom mýliť a netrafím jadro ich správania. Skúsim nepravdepodobný scenár. Jeden introvert číta článok na webe. Vytlačí ho a prejde k druhému a podá mu ho. Ten si ho zoberie a prečíta. Potom (trebárs ohnivo) diskutujú.

Nechcem paušalizovať ale charakteristický prejav internetového introverta je podobný situácií, keď si zakryjete oči a keďže nič nevidíte, tak si myslíte, že nikto nevidí vás. Nie je to presný popis. Motivácia k takémuto správaniu sa môže byť iná a zrejme aj ťažko pochopiteľná – hlavne pre extrovertov. Ono to tak platí aj v realite – myslenie a správanie extrovertov je pre introverta dokonale nemožné a ťažké.
Toto je víkendová téma na premýšľanie – pod článkom je priestor pre vašu extrovertnú chvíľku :) Pre tentokrát skúste nekomentovať na Facebooku či na Buzz alebo len tak od monitora svojmu okoliu :))))