Je Miloš Čermák grafoman?
Prečítal som si článok s identickým názvom od Petra Koubského. Grafomanstvo vybavil hneď na začiatku a viac sa venuje tomu, ako je možné, že je pre médiá akýsi univerzálny odborník.
* dokáže sa ku akejkoľvek téme zmysluplne vyjadriť, to je najpodstatnejšia vlastnosť, ktorá je podmienkou ku presadeniu sa na pozíciu „odborník na {doplňte}“.
Vysvetľuje ako sa stane, že vyjadrenia od konkrétnej osoby čítate a vidíte odrazu skoro všade. Nespôsobuje to osoba samotná ale je to vôľou a konaním médií. Nevedú si žiadnu databázu najväčších odborníkov ku každej možnej téme. Nepotrebujú mať kontakt na špecialistu k HTML zvlášť a na CSS zvlášť. Dokonca to nie je najdôležitejšie. A tak sa môže človek zarábajúci si ako správca poštového servera v kľude vyjadrovať k sociálnym sieťam (v médiách).
A prečo teda niektoré osobnosti „rotujú“ v médiách a vy sa stále čudujete, že poznáte niekoho, kto to pozná ďaleko lepšie?
Médiá majú:
* kontakt na daných ľudí a na tých „vašich“ nemajú a nemajú ani chuť ich „testovať“, či sú naozaj dobrí,
* médiá radšej kontaktujú niekoho, koho už kontaktovali,
* vedia totiž, že minule ste sa dokázali plynule vyjadriť a to úplne stačí.
Takto nejako sa aj mne stalo, že RAZ ma niekto zo známych odporučil svojmu kolegovi novinárovi, aby ma kontaktoval pri spracúvaní jeho témy. Následne sa „koleso“ roztočilo a onedlho ma žiadali o vyjadrenie ku ďalším témam.
No a neskôr to skončilo. Netuším prečo :-) možno ten kruh väzieb novinárov, ktorí ma mali v kontaktoch sa nejako narušil. Alebo zistili, že sa nevyjadrujem plynule. Možno som príliš „vzdoroval“ a po prvom odmietnutí vyjadriť sa k niečomu, o čom som si myslel, že nie som kompetentný, si radšej našli kohosi iného. Alebo prestali pripravovať materiály s pomocou oslovených odborníkov (aj to je možné, pretože aspoň v mojom prípade som párkrát nechcel byť menovaný).
Už mi nepíšu, aj keď občas trafím na tému, kde by som sa chcel vyjadriť.
Takže rozdiel medzi mnou, Čermákom a Koubským je hlavne v tom, že im sa vyjadruje ďaleko hladšie a sú častejšie prístupní robiť to aj pre cudzie médiá. Ja si to kompenzujem svojim vlastným médiom. :-)
Nefungujem ani štýlom, ktorý Petr Koubský žartom spomína: „povedzte mi aký dlhý text a či sme za alebo proti“.
Médiá teda chcú viac formu: aby bola fakticky správne, aby sa nedali žalovať (tie iste veci sa dajú formulovať rôzne), nerobím novinárovi problémy svojim prejavom (majú radšej Copy&Paste – a to aj pri videu, aby ma nemuseli natáčať šesťkrát).
Pre konzumentov mainstreamových médií je dôležité vedieť, že:
* odborníci sa vyjadrujú povrchne a tak to má byť,
* pochopiteľne sa tým niečo devastuje, len skutoční odborníci zachytia nepresnosti ale pre zvyšok príjemcov je to Pravda.
Problém veľkého účinkovania je to, čo Petr Koubský na konci upozorňuje: ak sa venujete povrchným témam, plníte si život povrchnosťou. Netreba redukovať množstvo (objem vyjadreného) ale skôr počet tém, ktorým sa venujete. A teda niektoré veci odmietať.
O to ľahšie sa žije vo vlastnom médiu. Dosť podobne ako novinár. Takže odrazu som v opačnej úlohe. Kľudne sa môžem venovať čomukoľvek. Nikto mi neimplantuje tému, takže chýba riziko, že musím odpovedať na neznáme veci.
Aj keď riziko grafomanie je tu ďaleko vyššie.
