Bezplatný softvér slovenských úradníkov nezaujal

Takže TREND vydal celkom pekný článok, s celkom nepresným nadpisom, ako vždy ide o klasický omyl. Nie, preklad FREE SOFTWARE nie je bezplatný software. Software úplne zadarmo a uplne bez podpory od autora je freeware a spadá do jedného vreca so shareware, cardware a pod. FREE SOFTWARE je naozaj niečo iné, preložili by sme to radšej ako slobodný software. Toľko na úvod k článku, ktorý si môžeš teraz prečítať.

Programy typu open-source sa zatiaľ presadili len na serveroch
24.2.2003, TREND / Martin Valášek, Daniel Lipták
Celosvetový trend rastúceho záujmu o open-source softvér na Slovensko zatiaľ nedorazil.
Namiesto toho začala od januára tohto roku pre slovenskú štátnu správu platiť trojročná multilicencia za 208 miliónov korún, ktorá sa vzťahuje na používanie a obnovovanie softvéru od Microsoftu na 34-tisíc počítačoch. Dovtedy platila každá inštitúcia osobitne.
„Koľko ktorý úrad míňal na nákup softvéru, nie je možné zistiť,“ tvrdí riaditeľ odboru štátneho informačného systému a informatizácie spoločnosti na Ministerstve školstva SR Tibor Papp.
Najpoužívanejším softvérom, ktorý má na svojom počítači väčšina úradníkov, je operačný systém a základné kancelárske aplikácie na písanie textov a tabuľkové kalkulácie. Ku každému z týchto nástrojov existuje v súčasnosti alternatíva na báze open-source princípu s nulovými zriaďovacími nákladmi.
Predstavitelia firmy Sun Microsystems, ktorá podporuje vývoj kancelárskeho balíka OpenOffice, sa stretávajú so záujmom štátnej správy o open-source softvér po celom svete. Na Slovensku však nepochodili.
„Povedomie o existencii takéhoto typu softvéru je podľa našich skúseností nízke. Situácia je neporovnateľná s krajinami, v ktorých prebieha živá verejná diskusia o open-source softvéri ako lacnejšej alternatíve pre štátnu správu, školstvo či zdravotníctvo,“ tvrdí marketingová manažérka firmy Sun Microsystems Slovakia, s.r.o., Bratislava Zuzana Poláková. Slovenských daňových poplatníkov podľa nej tradične netrápi, čo sa robí s ich daňami.
Lokalizácia a podpora
Predstavitelia Sun Microsystems rokovali vlani na tému open-source s T. Pappom. Najväčším problémom v nasadení OpenOfficeu v štátnej správe bola chýbajúca lokalizácia a podpora. Medzitým bol však OpenOffice lokalizovaný do slovenského jazyka a Sun pripravuje aj poskytovanie podpory.
„Predpokladáme, že sa toho ujmú aj lokálne firmy, teda naši partneri,“ hovorí Z. Poláková. Podľa T. Pappa však zatiaľ nikto konkrétne výsledky neprezentoval.
Z. Poláková si však myslí, že problém je aj v neochote úradníkov podstúpiť zmenu. Aj keď práca s alternatívnymi balíkmi kancelárskeho softvéru je podľa nej intuitívna a priemerný používateľ by nemal mať problémy s prechodom. „Je to ako zvyknúť si pri novom modeli auta na trošku iné ovládanie stieračov,“ prirovnáva.
Alternatívu k MS Office s názvom 602PCSuite, ktorý takisto komunikuje v slovenčine, poskytuje zadarmo aj česká firma Software602, a.s., Praha.
Kompatibilita s okolím
Riaditeľ Microsoftu Slovakia, s.r.o., Bratislava Róbert Šimončič pripomína, že pre štátnu správu je mimoriadne dôležitá kompatibilita s okolím. „Koľko občanov, ktorí budú v budúcnosti komunikovať s úradmi elektronicky, používa Office a koľko OpenOffice?“ pýta sa.
Podľa odborníkov sú však dokumenty vytvorené v OpenOffice a 602PCSuite kompatibilné s MS Officeom. „Pri dodržaní odporúčaných postupov je možné počítať pri dokumentoch, v ktorých nie sú použité makrá, s dobrou kompatibilitou,“ potvrdzuje manažér interných projektov firmy PosAm Bratislava, s.r.o. Vladimír Popík. Pri komunikácii so štátnou správou sa však podľa R. Šimončiča používajú formuláre, ktoré makrá obsahujú.
Na Slovensku sa v súčasnosti voľne prístupný softvér vo verejnej správe využíva len v rámci projektu Infovek na viac ako polovici z 850 zapojených škôl. Dôvodom je podľa T. Pappa nedostatok zdrojov na zakúpenie licencovaných systémov.
„Nepredpokladám, že sa voľne prístupný softvér v štátnej správe uplatní,“ dodáva. Slovenské ministerstvá a ostatné štátne úrady si totiž podľa neho môžu dovoliť kúpiť aj licencované aplikácie. „V súčasnosti zaplatí v priemere každá štátna inštitúcia ročne za licencie Microsoftu 30-tisíc až 40-tisíc korún. Mesačne to vychádza na dva a pol až tritisíc korún, za ktoré žiadny odborník podporu a administráciu systému robiť nebude,“ dodáva.
Väčší úspech v serveroch
Na počítače koncových používateľov v slovenských úradoch si open-source softvér zatiaľ cestu nenašiel, ale v serveroch sa už uplatnil, tvrdí riaditeľ outsourcingovej divízie firmy Tempest, s.r.o., Bratislava Martin Zúggó. Podiel Linuxu je podľa neho v tejto oblasti zhruba na rovnakej úrovni ako Windowsu.
Dôvod nevidí len vo finančnej úspore: „Hlavnými prednosťami sú okrem takmer nulovej nadobúdacej hodnoty najmä spoľahlivosť a bezpečnosť.“
R. Šimončič naopak tvrdí, že názory o väčšej bezpečnosti Linuxu v porovnaní s Windowsom sú nepresné. Windows má podľa neho globálne podstatne viac inštalácií a niekoľkonásobne väčší počet riadkov zdrojového kódu.
„Nie je teda možné urobiť záver, že jedno auto je menej poruchové ako druhé, keď prvého jazdí na svete stotisíc kusov a druhého milión. To nie je fér,“ dodáva.
V. Popík má však iný názor. Utajovanie zdrojového kódu podľa neho spôsobuje, že služby, ktoré Windows po inštalácii poskytne, nie sú úplne čitateľné.
Windows musí preto po inštalácii na súborový systém dôkladne nakonfigurovať skúsený profesionál. „Inak je náchylný na prienik zvonku a môže byť kompromitovaná jeho bezpečnosť,“ tvrdí. Ani to však podľa neho niekedy nemusí stačiť.
„Dôkazom je bilancia vyčíňania počítačových vírusov a priebežne sa objavujúcich bezpečnostných dier. Nie je to len preto, že Windows je najrozšírenejším operačným systémom,“ dodáva V. Popík.
Ďalšie pre a proti
Architektúra Linuxu, ktorá oddeľuje jadro a voliteľný zvyšok, umožňuje už pri inštalácii vybrať služby operačného systému podľa aktuálnych potrieb. „Týmto spôsobom určujeme systému, aké služby a v akom rozsahu má poskytovať.
Za zmienku stoja aj nižšie hardvérové nároky, ktoré z toho vyplývajú. Spolu so súborovým systémom, kde sa implicitne musia definovať prístupové práva, to vytvára prirodzený základ bezpečnosti,“ vysvetľuje V. Popík. Na druhej strane však vývojári Linuxu nekládli veľký dôraz na jednoduchosť používania, takže na inštaláciu systému je potrebný skúsenejší profesionál. „Odmenou je veľmi dobrá stabilita a prirodzená bezpečnosť,“ tvrdí V. Popík.
R. Šimončič argumentuje, že operačný systém Linux poskytuje iba minimum toho, čo používateľ k svojej práci potrebuje. Naproti tomu Windows podľa neho nie je iba platforma operačného systému, ale riešenie, ktoré prináša e-mailového klienta, internetový prehliadač, kompatibilitu programov, bezpečnosť a on-line podporu.
„Kedy sme to porovnali s autom, tak operačný systém je iba platforma podvozku, ale Windows je plnokrvný automobil s klimatizáciou a navigačným systémom,“ dodáva.
Z hľadiska využitia operačného systému možno uvažovať o dvoch oblastiach nasadenia. Prvou sú stolové počítače a druhou servery. Zaostávanie v jednoduchosti obsluhy je jednou z hlavných príčin, prečo sa Linuxu doteraz nepodarilo preraziť v stolových počítačoch.
Niektorí distribútori sa preto snažia o vyrovnanie tohto hendikepu a vytvárajú špecializované verzie, ktoré obsahujú nástroje na jednoduchšiu inštaláciu a celkové ovládanie. „Za takúto verziu však už treba zvyčajne zaplatiť, a tak sa motivácia v podobe nulovej ceny vytratí,“ hovorí V. Popík.
Pripomína však množstvo existujúcich voľne dostupných aplikácií, ktoré sú funkcionalitou porovnateľné s proprietárnymi produktmi.
IT infraštruktúra slovenskej štátnej správy by podľa neho mohla byť v budúcnosti zložená z konsolidovaných linuxových alebo kombinácie windowsových a linuxových zoskupení serverov (klasterov). „Koncoví používatelia by k nim mohli byť pripojení cez tenkého klienta alebo terminál, pričom by využívali aplikácie vybrané na základe požiadaviek funkčnosti, dostupnosti, podpory a ceny,“ dodáva V. Popík.
R. Šimončič zdôrazňuje, že Microsoft nemá záujem komukoľvek brániť, aby používal ľubovoľný softvér. „Naším cieľom je naopak presvedčiť zákazníkov, že naše riešenia sú v porovnaní s konkurenčnými z dlhodobého hľadiska lacnejšie a hlavne umožňujú výrazne zvyšovať produktivitu organizácií,“ uzatvára.