Čo mi lezie na nervy

a používam to aj ja:

leckterý uživatel bez uvážení potvrdí systémovou zprávu, aniž by tušil, co přesně dělá

(citujem z nejakého článku na Lupe ale je to jedno odkiaľ)…

Stále to počúvam: nevedia ani čo robia, nemôžeme ich nútiť používať túto funkciu alebo tieto úkony, odklepnú čokoľvek, používajú schématické klikanie, nepremýšľajú, nevedia, sú to tupci.
Povedzte mi preboha, prečo neexistujú programy pre tupcov? Prečo sa buď nerobia programy a operačné systémy v „trotl“ móde, kde jedinou chybovou hláškou, systémovým oznamom a čímkoľvek (voliteľne administrátorsky) bude iba celoobrazovkový odkaz s definovateľným znením resp. spustenie nejakej postupnosti príkazov v systéme? Prečo vôbec sa programátori ako tupci snažia vyčačkať programy, keď tým tupcom zväčša stačí na programe jedna dve ikonky (z toho jedna je „krížik“). Prečo sa všetky hlášky systému vôbec zobrazujú keď by sa mali schovať a radšej logovať resp. previesť adminom do OS zabudovanú akciu (resp. no action)?
Prečo sa sťažujeme, že užívatelia nečítajú texty vypisované programami? Nebude to tým, že oni ten bordel na obrazovke nechápu príliš objektovo? Že „tlačítko“ nie je tlačítko ale len „ten obrázok“? Že dôležité chybové hlásenie je len súčasťou farebného cirkusu, a zaniká? (nedávno som videl pekný program, ktorý zobrazil chybu ale „odklepnutie“ povolil až po ubehnutí „teplomeru“ do konca).
Neustále nahadzujeme do prostredia programov nové a nové funkcie, prehadzujeme ich v nových verziách až do zblbnutia a pritom „tí tupci“ si sucho pamätajú postupy a nie logiku. Takže v konečnom dôsledku je možno jednoduchšie na memorovanie ich nasmerovať na skratky (klávesové alebo iné), ktoré sa dajú aj vysloviť (skúšali ste slovom popísať ikonku s obrázkom disketky?).
Iste, odpoviete mi, lebo nie všetci sú tupci ;-)