Real joke: vozenie trochy štrku
Opat som hral hlavnu ulohu…
Na zabetonovanie plota potrebujem beton (logicke, ze?). A na beton potrebujem
strk. Betonu som potreboval asi kubik a Peto Gerhardt mi nasiel na WEB-e stranku,
kde som zistil, ze na kubik betonu potrebujem asi 1,5 tony strku. Skvela a dolezita
informacia. Uz som ho potreboval len kupit. Zistil som, ze najblizsia strkovna je v
Pustych Ulanoch pri Sladkovicove. Telefonicky som si zistil podrobnosti (cena,
otvaracie hodiny, …..). Uz som potreboval zabezpecit len dopravu. Zasiel som za
jednym v Budmericiach co ma velku tatrovku. Bohuzial, tatrovka uvezie cca 15 ton.
1,5 tony spracujem, ale co budem robit so zvysnymi tonami? Tak som to zavrhol a
snazil sa najst nejaku multikaru alebo pod. V ramci hladania som zasiel za susedom
Vladom. A kedze on ma dobre a odvazne srdce, povedal, ze to odvezieme na voziku.
Uff!!! V Pezinku je pozicovna, tak som vybavil pozicanie vozika. Na taku velku vahu
to uz musi byt vozik so samostatnym nezavislym brzdenim a pod. Nosnost vozika bola
1,5 tony. Co je ale horsie, za autom mozes tahat len 750kg vozik (aj to len vtedy,
ked ma samostatne brzdenie). Inak sa moze tahat len 400 kg!!!! A my sme chceli
tahat 1,5 tony!!! Pozicali sme si teda velky dvojnapravovy samostatne brzdiaci
vozik a vyrazili sme. Do Pustych Ulan sme prisli relativne v pohode. Isiel som sa
tety opytat na postup a zistil som, ze nas najskor odvazia prazdnych, potom plnych,
zaplatime a mozeme odist. Poteseny relativnou jednoduchostou sme vyrazili „na
nakupy“. Bolo tam niekolko obrovskych kop. Vsetky auta (boli sme tam len my a velke
tatrovky) stali pri jednej kope, tak sme sa tam postavili aj my. Ked na nas prisiel
rad, povedal som ujovi v obrovskom bagri, ze chceme asi jeden a pol tony. Zasmial
sa a poslal ma do <|>, ze ako on ma vediet kolko je jeden a pol tony. Tak som sa
slusne podkoval a trpol kolko nam nalozi. Prisiel s tou obrovskou lyzicou nad vozik
a trosku si „odplul“. Vozik „klakol“ a my sme vedeli, ze ma dost a uz viac neuvezie
(vyuzita a nalozena bola cca polovica vozika). Tak sme sa pohli (spojka v aute
smrdi este doteraz) a prisli sme na vahu. A tam sme zistili, ze mame nalozene 1,6
tony. To bola skvela sprava a dost sme sa tesili aki sme sikovni a ake mame
stastie. No otravna teta sa este opytala, ze co s tym ideme robit. Tak som povedal,
ze ideme betonovat plot. A ona sa zacala smiat, ze skoro vypadla z tej unimobunky.
Ked sa upokojila, povedala mi, ze to nie je dobry strk, lebo neobsahuje aj piesok,
ale len male kamienky. A ze ked doma nemam piesok, tak je to nepouzitelne!!! A to
uz sa zacal smiat Vlado ako zmyslov zbaveny (neskor priznal, ze keby sa nesmial,
tak dostane infarkt). Tak sme sa otocili a 1,6 tony sme pozicanymi lopatami
vyhadzali. Nemusim hadam zdoraznovat, ze sme boli pri tej istej kope, kde sme to aj
naberali a ze vsetky tie tatrovky na nas trubili a vsetci soferi nam mavali a
smiali sa ako chuji…!!! Ked sme to zvladli, postavili sme sa k dobrej kope.
Prisiel ten isty bagrista v ovela lepsej nalade ako na zaciatku a ochotne nam isiel
nasypat.Nasypal mensiu kopu ako predtym, tak som mu povedal, nech dosype rovnako
ako predtym. Co nas bude drbat, ved mam odhad nie? Zasmial sa ako chuj a nasypal
presne podla mojho rozkazu (evidentne je lepsi fyzik a matematik ako ja). Preco sa
smeje som totiz pochopil na vahe. Kedze toto bola zmes kamienkov a piesku, ten isty
objem vazil az 2,3 tony. Suseda opat omracilo, ale prezil. Povedal, ze on uz nic
vyhadzovat nebude a ze ideme. Tak sme isli. Za Pustymi Ulanami sme dostali na tom
„poloprazdnom“ voziku defekt. Tak sme chceli odmontovat rezervu. Samozrejme bola
zamknuta zamkom a v pozicovni nam rano klucik nedali. Tak sme sekerou zamok
rozbili. No potom sme zistili, ze vozik nema skutky 17-ky ale 19-ky. A na 19-ku sme
nemali kluc. Tak som poskakoval po ceste ako tajtrlik a zastavoval jedno auto za
druhym. Vsetci ucastne pokyvkavali hlavami, ale pozadovany kluc nemal nikto.Az asi
po 30 minutach sme zastavili auto, ktore malo 19-ku a my sme defekt opravili. A
potom sa uz nic nestalo a my sme to uspesne vylozili a vozik vratili
Zdroj: na webe sa mi nič nezadarilo nájsť, takže odkazujem na mailovú vlnu :-)
LOL :) mam rad taketo pribehy co pise zivot..
Tak to hej :o) No keď sa darí, tak sa darí…
uzasny pribeh, ale asi by som to nechcel zazit na vlastnej kozi:)))
Výborný príbeh, skvele napísaný. Až teraz som si uvedomil ako dlho som sa už tak dobre od srdca nezasmial, ďakujem.
Boze, nasmial som sa jak diva svina, az mi slzy vyhrkli.