Zúfalosť: môžem mať mobil?

Nechutné odďaľovanie príchodu MPx220 a zároveň dosť zjavné nezrovnalosti okolo hlasitosti tohto telefónu ma doslova zožierajú (nejaká kombinácia zlosti, nadržanosti, sklamania z očakávania). Nad Razr V3 navyše ešte dosť váham – chcel by som ho držať v ruke.
Rozhodol som sa, že znovu sa obetujem proti mojej zásade a zoberiem akciový telefón – práve mi vypršal záväzok, no ten telefón som nebral vtedy pre seba (čo už, keď už nič iné aspoň záväzky človeka sprevádzajú až do konca).

Nakukol som do portfolia telefónov Orange a objavil veterána T610, čo by mohol preklenúť momentálnu chuť potešiť sa drobnosťou. Síce som nakukol aj na K700i no podľa informácií, ktoré som vydoloval neviem posúdiť výraznejší funkčný rozdiel medzi týmito dvomi telefónmi ale cenovo je to neporovnateľné.
Pre istotu som prezrel aj Eurotel a ten má tých príťažlivých kúskov viac. Najlepší výber je Motorola E398 o ktorej môžem povedať, že jej skladacia verzia by ma potešila veľmi. Má stereo MP3 prehrávač (čo nemusím ale poteší) ale hlavne MP3 zvonenia (to je čo naozaj chcem mať), má slot na pamäťovú kartu (čo je niečo, čo chcem) a má Bluetooth. Tento telefón by som veru bral. Eurotel má ešte novší T630 ale opäť neviem o výrazných rozdieloch voči T610.
Nasledoval obeh predajňami. Na námestí SNP nemajú T610. V Auparku som pred plagátom s telefónmi položil rovnakú otázku – vraj si to mám rezervovať. Skusmo strieľam slovom K700i a ten vraj tiež. Čo teda vlastne majú okrem ton reklamných materiálov? Nejako som zvyknutý, že do kamennej predajne nejdem ako v osemdesiatomsiedmom do Mototechny (4 kusy filtrov a ľavý zadný blatník Škoda 100 plus predavač).
Takže zahučanie za mobilom neschladil tmavý večer ale predajňe Orange síce plné ľudí ale aj tak prázdne.