Samorozbaľovacie balíky nie

Hit rokov minulých – samorozbaľovacie balíky (RAR, ZIP…) už dúfam nepoužíva nikto s rozumom. Prečo to považujem za zbytočnú funkciu práve pre prílohy správ elektronickej pošty?
1. Kto dnes nemá na počítači nástroj na rozbaľovanie ZIPov, RARov a podobných archívov by mal tento stav rýchlo zmeniť. Windows XP otvárajú ZIP bez problémov,
2. Spustiteľný program v e-maili je dnes už absolútne podozrivý,
3. Väčšina MUA detekuje spustiteľnú prílohu (dúfam, že nie iba kontrolou prípony) a v default nastavení prílohu ani nezobrazí „aby sa dala kliknúť“,
4. Nie je pravda, že archívny balík samospustiteľný je pre „laika“ jednoduchší na použitie.
To by sme mali. Čo by som ale ľuďom – laikom – rád vštepil do povedomia? Veľkosť súboru ako informáciu, ktorú majú v súvislosti s každým dokumentom neustále na pamäti a z toho vyplyvajúci kontext (veľký súbor – viac problémov pri prenášaní, posielaní atď.). To je však vzhľadom na absenciu toho kontextu veľmi ťažký problém. Keby napr. ikonky vo Windows boli vizuálne rozlíšené aj fyzickou veľkosťou adekvátne k fyzickej veľkosti :-) (ale stačilo by, aby MUA a aj samotný OS aktívnejšie „tooltipmi“ slovne upozorňovali v štýle „tento súbor ktorý vkladáš do e-mailu je väčší ako je rozumné“ – a samozrejme limitné veľkosti a popisky by si nastavil administrátor strojov sám). Prečo trepem o veľkosti? Bohužiaľ možný problém s veľkosťou e-mailov rieši až ďalší krok v jeho púti – nejaký SMTP. Čiže prenos z počítača odosielateľa musí prebehnúť až po nejaké hrdlo, ktoré rieši vhodnosť veľkosti e-mailu. Ak teda riešim vo firme isté pravidlá veľkosti, časť veľkého trafficu prebieha zbytočne. Stačil by totiž inteligentnejší MUA.
Ďalšie čítanie: Posielate fotky z digitálu e-mailom?, Rukoväť používateľa firemného e-mailu