GeekTV: televízia, ktorú nebude skoro nikto pozerať

Včera večer som nazrel do TV guide (termín pre „čo, kde, kedy, ktorá TV vysiela) a v čase od 20.00 do polnoci som vlastne nikde nič pre mňa nevidel. Niežeby ma to extrémne trápilo. Je piatok a tak mám právo blúzniť o veciach, ktoré sú nerealizovateľné.
Pokiaľ vám nevyhovujú „vékavéčka“, „rušofušké sáhratky“ alebo Discovery už siedmykrát opakuje stavbu dementných motoriek, tak siahnete po alternatívnom riešení zábavy. Vynecháme formy, ktorých súvislosť s TV obrazovkou je okrajová a venujme sa výhradne alternatívam spočívajúcim v pozeraní na obrázky na nej sa premietajúce.
V takých prípadoch máme ako možnosť pripojenie PC a internetu do tohto procesu. Preto neprekvapuje, že práve ľudia schopní považovať počítač za prvok multimediálnej zábavy to tak urobili. Vynechajme však ľudí, ktorí zastali na úrovni „sledujem filmy na obrazovke svojho notebooku“.

TV som kupoval s predstavou, že musí byť schopná zobraziť signál z počítača. Počítač som kupoval s požiadavkou, aby sekundárny výstup mohol ísť do TV. Fyzicky to dopadlo tak, že na LCD počítača som mal to, čo obvykle majú všetci ale počítač zároveň vysiela obrázky do TV. Mám teda akoby dva monitory. To sa dá „zneužiť“ na systém „sedím za PC a na TV mi beží film“.
Takáto participácia PC v multimediálnej zábave je prvý krok a logicky nasledujú snahy začleniť čosi počítačové rovno do zostavy pod TV. Postavíte si windowsom poháňané PC určené len na multimédia alebo kúpite „network media tank“ – malú skrinku „skoropočítač“. Odrazu tie isté súbory s filmami vie prehrávať aj čosi iné ako váš notebook alebo desktopový počítač. To je pokrok, ktorému sa neubránite.
Komerčnejšie a spotrebnejšie balenie sú potom rôzne škatuľky, ktoré dostanete trebárs po zakúpení „3play“. Správajú sa veľmi podobne ako tie naše „geekovské“ NMT krabičky. Akurát sa viac zameriavajú na to, aby zobrazovali hlavne „bežné“ TV stanice, čo u NMT krabičiek až tak nutné nie je.
Ponechajme bežných konzumentov tak – ich krabičky sa nedajú „hacknúť“.
V situácii, keď máte doma „krabičku na filmy“ (a k tomu káblovku) musíte do nej neustále zháňať „potravu“. Máte svoj istý vkus a svoje závislosti. Obvykle vás neminie seriálová mánia (inak by ste si „krabičku“ nekúpili) a postupne sa zbavujete potreby pozerať čokoľvek „filmovo-seriálové“ v bežnej „čučnatoTV“. Občas nostalgicky zaregistrujete, že niečo „kultové“ začína vysielať dostupná TV ale obvykle ohrniete nosom.
Vráťme sa k rutine vlastníka „krabičky“. Má svoj obľúbený „set“ seriálov ale prakticky žiadny pohodlný nástroj na ich prepravu do nej. Všetci si vieme domyslieť ako všelijako sa k novým dielom dopracuje a čo všetko musí urobiť aby tam boli (pridajte si ešte paralelne riešené útrapy s titulkami).
Teraz poviem jedno zaujímavé slovo z (takmer) inej oblasti: podcast.
Predstavte si, že by fandovia seriálu vytvárali štrukturovaný XML dokument, ktorý by obsahoval odkaz na nový diel a príslušné titulky k nemu. Orli s FullHD potrebami svoju verziu.
V krabičke by fungoval klient, do ktorého si pridám odkaz na tento dokument a krabička mi nový diel stiahne aj s titulkami. Ľudia bez krabičiek by na svojom PC mali svojho klienta.
Klient by sa vedel „vysporiadať“ s rôznymi mechanizmami distribúcie a mal by teda v sebe klientov pre stiahnutie súboru z „čohokoľvek“ alebo by (ešte lepšie) vedel „nasypať“ požiadavku do príslušných download klientov.
V takomto usporiadaní by mohla byť vaša krabička pod TV vcelku autonómna a pokiaľ by niekto robil záznam správ a zaujímavých relácii v TV, tak by mohol káblovku poslať do histórie. Projekty sústreďujúce „pozeranie TV“ do jednej webstránky sú aj tak prechodným javom.