Konzistentnosť existencie na webe

Konečne mi to došlo. Človek sa rozhodne vytvoriť si virtuálnu identitu. Viacmenej ide o to, že sa začne aktívne prejavovať na internete (rozumej: webe). Z konzumenta, ktorý čuší (a myslí si, že aj tak o ňom všetci vedia) sa stáva človek, ktorý publikuje, hlasuje, lajkuje a pod. Potiaľto ešte dobre. Takýto človek to robí obvykle na popud okolia – v štýle „všetci sú na Facebooku, idem teda tam aj ja“.

Teraz si predstavte internetového geeka. Človeka, ktorý má trebárs blízko k IT alebo aspoň k internetu. Považuje sa za zbehlého. Takýto človek aktívne vyhľadáva nové a nové komunikačné nástroje v sieti. Povedzme, že frčal na BBSkách, potom vo Fidonete, neskôr testoval mailinglisty, news, messageboardy. Proste vždy prišlo niečo nové a tam sa hneď uvelebil. Príznakom je, že k tomu nepotrebuje popud okolia. Takže na Facebooku je vtedy, keď vačšina populácie tapetuje Pokec. Lajkuje články keď ostatní kápluskujú do diskusií.
Teraz si predstavte sociálne väzby takéhoto človeka: Prvý typ má v podstate svoj okruh živých známych (pozná aj osobne) na jednej sociálnej sieti. Dovolím si tvrdiť, že takmer výhradne. Výnimkou sú snáď ľudia, ktorí nie sú vôbec v žiadnej (nevedia, nechcú, boja sa). Ale máloktorý čojaviem má okrem Facebooku čojaviem desiatku účtov na Twitter, Youtube, a trilióny podobných sajtov.
Lenže internetový geek, ten sa nevie ani poriadne usadiť a živí obsah naraz vo viacerých sieťach. Pred cca 8 rokmi v ére rozmachu weblogu takýto človek bol vlastne extrémne konzistentný. Mal weblog a nepísal prakticky nikde nič. Potom opatrne postupne písal komentáre v rámci blogrollu (proste na iné weblogy).
Ich sociálne väzby sú chaos. Ak ho chcete vnímať, musíte ho sledovať na rôznych médiach (na posterous, na facebooku, na twitri, na blogu) a spojiť si to vo svojej mysli do jednej osobnosti. Extrémne ťažké.
Teraz je to u internetových geekov doslova nekonzistentná katastrofa. Aj ti najkonzervatívnejší geekovia typu Martin Maly, Tomáš Bella (a viem menovať desiatky ďalších) publikuje kľudne na desiatke nástrojov. Len Martin má minimálne 4 prakticky identické média, kde publikuje identické útvary (články).
Naviac internetový geek je hračička, použiť funkcie daného média zvládne okamžite a UROBÍ TO. Takže na Facebooku vás bombartuje twitmi. Na twitri linkuje svoj blog. Na posterous umiestňuje svoje Youtube videá, ktoré obratom lajkne a to sa zobrazí na Facebooku. Šialené.
Preto si myslím, že virtuálna existencia internetových geekov je v súčasnosti extrémne nekonzistentná. Dôvodom pre časť z nich je akýsi selfmarketing – ak publikujú na X doménach, tak sa im ich Sila spočítava. Len teraz neviem do čoho, lebo už sa kamsi vytratilo jadro, ich najdomovskejší domov ich identity. Kým Martin napr. odmieta Facebook tak trochu ako extrém obrazu internetového geeka, tak si ešte vlastný domov pro-forma zachováva (vlastný hosting, doména) ale zasa Tomášov príklad je, že funguje na „cudzom“ prakticky všade.
Naopak laici sú zasa vo svojej virtuálnej identite omnoho konzistentnejší. Proste sú na Facebooku (alebo na Pokeci). Nie sú ani príliš promiskuitní a ak sa dav (pod tlakom internetových geekov, mimochodom) pohne k inému médiu, tak idú aj oni.
Z môjho pohľadu ak teda chcem ohraničiť niekoho identitu na internete, tak u internetového geeka sa mi to teraz vlastne nedá.