Citácie v texte pomocou HTML
Autori textov prirodzene využívajú citovanie iných autorov. Pre citovanie existujú formálne pravidlá: „priznanie“ cudzieho (citovaného) textu napríklad vyznačením alebo uvedením zdroja. V praxi na to používajú prostriedky, ktoré môžu byť síce zložité ale logickým postupom si ich vytvoria sami. Citáty teda vyznačujú vizuálne. HTML však priamo na citáty ponúka vlastné značky a častokrát sa na ne pri návrhu webu zabúda. Webdizajnér sa sústreďuje na „to okolo“ a keďže nemá príliš veľa informácií o štruktúre obsahu, ktorý bude do webu vkladaný, tak sa príliš nevenuje dizajnu textu. Akonáhle nenavrhne „dopredu“ tieto prvky, tak nakoniec si redaktori tieto prvky „dotvárajú“ dodatočne. Vychádzam z tohto článku.
Pre citácie má HTML tieto tri značky:
BLOCKQUOTE
je určená pre rozsiahlejšie texty, kľudne aj niekoľko odstavcov. Defaultná podoba je väčšinou len mierne odsadený text. Odporúčam venovať tejto značke pozornosť a dizajnovať ju s prihliadnutím na to, čo v nej obvykle býva. V citovaných textoch môžu byť vložené obrázky, dobre je predebatovať aj možnosti vkladania riadku, kde sa priamo menuje zdroj informácii. Pravdepodobne by redaktori pri príprave obsahu chceli dlhé citáty mať dokonca s nadpismi. Toto všetko môže grafik navrhnúť separátne v rámci tejto značky. Mal by byť navrhovaný na celú šírku textu, v ktorej je citácia vložená – ak by ste zmenili napríklad spôsob obtekania okolitým textom, či zmenili šírku, treba určiť pravidlá pre rozsah a vzhľad citovaného textu, aby dlhé „slíže“ nepôsobili zle.
Q
značka pre extrémne krátke citácie, obvykle jedno-dve slová. V praxi sa zrejme najčastejšie použije na odlíšenie slov, ktoré autor textu nechce vydávať za vlastné a vkladá ich do úst tomu, kto ich použil. Príklad: chcem reprodukovať vulgarizmy a nechcem, aby ma napadli, že ja sám som neokrôchaný. Vizuálny návrh by mal rešpektovať vsadenie obsahu uzavretého značkou do okolitého textu. Šiel by som zrejme menej výraznou cestou a použil napríklad italiku, utlmenie farieb. Kontext citácie musí dotvoriť autor textu, čitateľovi v ňom jasne priradí slová konkrétnej osobe.
CITE
Je k nerozoznaniu od predošlej značky. Pokiaľ som dobre pochopil, je medzi nimi rozdiel ako medzi B a STRONG. Je to element vkladaný priamo do súvislého textu na označenie slov, maximálne celej vety. Podľa všetkého by najpraktickejšie bolo túto značku viac vizuálne zdôrazniť a autor bude mať na výber medzi Q a CITE.
V spomenutom článku je aj niekoľko príkladov dizajnu citácii.
Pokiaľ sa rozhodnete dizajnovať citácie, musíte ich schopnosti predviesť až po úroveň autorov textu webu. Na rozdiel od dizajnu „šablóny“ webu, ktorá sa nasadí a okamžite ju vidieť, tak prvky pre štruktúru textu „čakajú“ na to, že ich niekto objaví, ocení a použije.
To je asi najťažšia úloha: autor textu nie je ničím nútený ich použiť. Najčastejšie to nevie – aj keby mal v toolbare tlačítko „citácia“. To platí na všetky vopred vytvorené štýly pre štruktúru textu. Nakoniec zistíte, že autor si zvýrazňovanie zoberie kompletne na seba a použije triviálnejšie funkcie: zmena typu písma (texty v niekoľkých typoch písma), zmena farby (kód plný značiek FONT COLOR), „vytučnenie“ (termit, ktorý používajú) alebo sa uchýlia k pastnutiu URL priamo do textu (a necitujú nič).
Ešte upozornenie: zvláštnu pozíciu má značka CODE. Dá sa zahrnúť medzi citácie? Jej účel je špecifickejší – ňou sa označujú časti textu so „zdrojovým“ kódom programovacích jazykov. Bohužiaľ však príliš nerešpektujú špecifiká zdrojových kódov a málokedy sa podarí vyhnúť prispôsobovaniu „zdrojáku“.
