Autonómne versus kooperatívne mobilné zariadenie
Vcelku už chápem, prečo sa niektorým páči nejaký tablet/smartphone a iným nie. Jedni sa to snažia používať autonómne a iní zasa pochopili previazanosť takýchto zariadení s počítačom.
Všímam si to v praxi, koľko ľudí sa vyhýba aktívnejšiemu prepojeniu mobilu/tabletu s počítačom. Všetko sa snažia robiť priamo v tomto zariadení a ich nároky sú teda niekde inde. Miesto pohodlného organizovania dát v počítači s následnou synchronizáciou robia aj zložitejšie operácie priamo v ňom.
Tento typ ľudí spoznáte pomerne rýchlo. Na fórach sa pýtajú napríklad na „unrar“. Človek zvyknutý na synchronizácie sa diví – na čo to preboha potrebuje? Potom zistíte, že predtým sa pýtal na nejaký „downloader“. Potom na konvertor. A všetko nástroje priamo do toho zariadenia.
Inokedy sa niekto iný pýta na „zálohovanie“ kontaktov. A ďalší z tejto skupiny „autonomistov“ mu riadia rôzne programy, ktoré si musia stiahnuť. „Synchronizéri“ pritom používajú základné funkcie synchronizačného softwaru (a samozrejme synchronizáciu kontaktov).
Autonomisti chcú zariadenie preonačiť na náhradu stolného PC. Doslova dopísmena. Preniesť všetky návyky, postupy odtiaľ potiaľ.
Obvykle sa ich túžby plnia veľmi ťažko. Komplikujú si život v akomsi bájnom svete, kde chcú teraz ešte takmer nemožné. Žiadajú v mobile HDMI konektor, USB konektor.
Potrebujú stroj, ktorý musí splniť všetko, čo robia aj na počítači. Tak s tým aj pracujú. Neprepájajú to s počítačom.
Synchronizéri zasa zariadenie chápu ako predĺženú ruku svojho počítača. Stavili na výber funkcií, ktoré dávajú zmysel „v ruke“ a rozsiahlejšie operácie s dátami ponechávajú na počítač. Nepotrebujú tým pádom širokú výbavu zariadenia. Náročnejšie úlohy riešia v počítači a časť dát prenášajú synchronizáciou. Samozrejme, aktívna manipulácia s dátam je v obmedzenej miere možná aj v zariadení.
Typicky kontakty, udalosti – môžu ich editovať, pridávať. Synchronizácia takéto dáta prenáša medzi adekvátnymi aplikáciami medzi počítačom a mobilným zariadením. Naopak, aplikácia v zariadení nemusí mať celý rozsah schopností tej v počítači.
Napríklad u videa – na počítači ho môžu pozerať, katalogizovať, sťahovať, upravovať. V mobilnom zariadení pozerať. Synchronizácia zabezpečí jednoduché úlohy – prenos súboru s videom, informáciu o prezeraní (pozícia vo videu, po ktorú som video videl).
Dokonca správa aplikácii sa synchronizérovi javí lepšia z prostredia počítača. Sťahuje či „inštaluje“ ich cez software v počítači. Autonomista sa snaží aj aplikácie inštalovať len v mobilnom zariadení.
Neberte to tak, akoby som spôsob práce jednej zo skupín považoval za zlú a druhú za dobrú. Práve preferencia spôsobu práce s mobilným zariadením určuje nakoľko bude takýto človek spokojný.
Autonomista sa pýta, načo budem mať „nedokonalé“ zariadenie, ktoré stojí toľko, čo dva jeho počítače. Synchronista zasa dokáže niektoré úlohy počítača nahradiť komfortom mobilného zariadenia a niektoré nie.
Aktuálne sa ukazuje, že je ľahšie vyrobiť a uspokojiť „synchronistu“ ako „autonomistu“.
Ten druhý by aj chcel vyskúšať všetky tie tablety a smartphony, no naráža na technologické nedostatky, ktoré výrobcovia nie sú zatiaľ schopní realizovať do tej miery, aby bol výrobok použiteľnou náhradou. Doplnok však vedia vyrobiť veľmi rýchlo.
Počíta sa s tým, že majiteľ mobilného zariadenia (smartphone, tablet) má k dispozícií bežný počítač a aj ochotu vytvoriť medzi nimi prepojenie. Pri tejto stratégií sú možnosti pre obe strany jednoduchšie, prístroj môže byť lacnejší, jednoduchší a to sú predpoklady pre masovejší úspech. Sofistikované a komplikované zariadenie bude vždy mať len jeden nedostatok – užšiu cieľovú skupinu.
