Choré hlavy na piedestáli

od autora: ·

Viem, že je veľa ľudí s hlúpymi nápadmi hraničiacimi so zločinom. Viem, že kým nemajú reálnu príležitosť ich uskutočniť, nedá sa s tým nič robiť a ani nesmie. Pretože potom by sme na nich robili presne to, čo by chceli oni. Problém nastane, keď sa agresívny človek dostane na miesto, kde už môže začať reálne uplatňovať svoje myšlienky.


kto-som
Pôvodne pozitívna myšlienka – snažiť sa znižovať počty fajčiarov – sa posledné roky vďaka agresivite rôznych pomätencov stala znamením veľmi podobným honom na čarodejnice, lynčovaniu a celkom určite znakom despotickej spoločnosti útočiacej na vlastných členov.
Prosím, tak ako ja, dôkladne oddeľte samotné fajčenie a spôsoby aké sa uplatňujú. Chápem osobné animozity voči fajčeniu, no nechápem ako môžu ľudia, ktorí sami seba pokladajú za humánnych, milujúcich osobnú slobodu a ľudské práva, podporovať prakticky fašistické či diktátorské maniere.
Jedným z idiotov, ktorý sa dostal do pozície, kde už môže reálne uplatňovať svoje túžby po šikane ostatných ľudí, je v týchto dňoch islandská ministerka. Tá už mimoriadne pritvrdila a to až nad rámec všetkých predošlých opatrení.

Cigarety by sa podľa neho dali kúpiť len na predpis od lekára. Predaj v obchodoch by bol zakázaný.

Ja si tak matne spomínam, že kdesi kedysi ešte bola pozitívna snaha znižovať motiváciu ľudí začať fajčiť. Tento zámer je už dávno zabudnutý. Ani jedno z doterajších opatrení totiž na tomto zámere nič nedosiahlo.
Je mi jasné, že pri diskusií na tieto DVE témy: fajčenie (a vzťah k nemu) a neprimeraná šikana sa splietajú názory hlavne k prvému z nich. Zástancovia opatrení majú (pochopiteľne) negatívny vzťah k prvému a preto sú ochotní k tomu, aby sa urobilo čokoľvek a ich tolerancia k neprimeraným a hlúpym opatreniam je vysoká.

Zčasti dúfajú, že ich sa represie týkať nebudú. Podobne dúfali Slováci počas druhej svetovej, že keď sa pripoja k Hitlerovi, že ich obíde osud Poliakov, Židov, Rusov. A v tomto poblúdení sa vykašľali na prijateľnú pasívnu rezistenciu a ešte naviac aktívne naposielali Hitlerovi svojich občanov. Ako záťaž na padajúcej vzducholodi.

Takto vidím všetky „nápady“, ktoré sa doteraz prijali alebo navrhujú. Neriešia základný problém.

Ani ten „slovenský problém“ z druhej svetovej sa totiž ničím, čo robili, neriešil. Trochu odkladal, no v jednej knižke bol osud Slovákov jednoznačne daný. Slováci to ignorovali a verili tomu, že stačí robiť ešte väčšie zverstvá ako sa od nich žiadalo.

Základný problém, základný cieľ je účinne dosiahnuť, aby ľudia nesiahli po prvej cigarete. Aby nepokračovali ďalšou.
Ja namiesto toho počúvam úplne iné argumenty. A vo všetkých je ten prvok amputácie kritického pohľadu k spôsobom šikany aké sa uplatňujú. Často čítam ešte radikálnejšie, návrhy ku genocíde, nenávisť, ktorú si chcú skutočne (!!!) a beztrestne uplatniť.
Vždy si nejaký z návrhov predstavujem tak, že odmyslím to „fajčenie“ a pozerám sa na to bez neho. Vždy mi tam vychádza, že takéto opatrenia zavádzajú diktatúry, fašistické režimy.
Musím to oddeľovať, pretože humánna spoločnosť nesmie byť agresívna ani proti ľuďom, ktorí páchajú nehumánne zločiny.
Odhliadnuc od tohto aspektu je tu ešte otázka efektívnosti opatrení, ktoré sa prijali alebo ktoré tak zdesene čítam.
Vážne si niekto myslí, že čojaviem nápis na krabičke cigariet má akýkoľvek účinok? Skutočne si pred rokmi niekto myslel, že keď odlepia Marlboro z monopostov Ferrari, že to nejako zasiahne ľudí v myslení?
Áno, jediné čo sa stalo, boli ľudia so skrytým nutkaním po „lynčovaní“ ostatných ľudí. Úchyláci, ktorí by radi beztrestne prejavili svoje zvrátené chúťky. Čítam ich vyjadrenia veľmi často a vidím, že sa objavujú vždy tam, kde cítia, že ich vyhlásenia či dokonca činy sú „posvätené“ zhora a tak v mene boja proti čomusi zlému, môžu páchať zlo.
Pevne verím, že v tábore odporcov nepanuje zhoda s týmito prejavmi. Veľmi málo sa totiž stretávam s názormi, ktoré by sa mi síce z pohľadu predmetu nepáčili, no nenašiel by som v nich náznak šikany a naopak smerovalo by to k základu problému.
V afekte boja proti fajčeniu sa zabudlo na cieľ. Dnes je to už len prefíkanejšia forma prejavu úchylákov bažiacich po ponižovaní iných.
Dovetok ku fajčeniu
Text až doteraz sa nevenoval fajčeniu, jeho pointa bola v druhom aspekte, kde si časť úchylov adoptovala boj proti fajčeniu na uplatnenie svojich zvráteností.
Dobre, poďme k fajčeniu. Nemyslím si, že by sa zákazmi a čímkoľvek mal zaoberať štát. Ale pokiaľ áno, tak buďme „rovní“ a pokiaľ teda nejaké opatrenia chceme na štátnej úrovni prijímať tak, nebuďme pokrytci:
* štát, ktorý chce zasahovať, by sa mal vzdať spotrebnej dane na cigarety, je to pokrytectvo ak súčasne bezostyšne prijíma peniaze z toho, čo navonok (a neúčinne) potláča,
* vždy majme na mysli, že je to dlhodobý proces a nič také sa nerieši „šmahom ruky“,
* jediným cieľom je nemotivovať ľudí začať fajčiť, (sranda je, že to všetky návrhy spomínajú, no opatrenia sú vlastne proti ľuďom, čo už dávno začali),
* sú globálne a lokálne opatrenia,
* globálne je napr. nápis na krabičke,
* lokálne je tabuľka so zákazom fajčiť v reštaurácií počas obeda (dokonca si myslím, že žiadna tabuľka nie je potrebná, majiteľ reštaurácie je pán).
* lokálne je napr. kontrola detí rodičmi, kontrola ciest akými sa človek stane fajčiarom.
* je „jemný“ rozdiel medzi „obmedzením dostupnosti“ a proti „začínaniu fajčiť“ a šikanou už existujúcich fajčiarov. Buď to chápeme ale ak nie, potom nie ste kompetentní rozhodovať.
* lokálny zásah je napr. vyretušovanie cigarety z rúk – hlúpe, smiešne.
Pre mňa je to dosť ťažké „apelovať“ proti fajčeniu. V drvivej väčšine totiž súhlasím:
* tam, kde sa podáva obed, sa nesmie fajčiť. Hotovo bodka, žiadna diskusia,
* na tých odporcami obľúbených zastávkach MHD (tie búdky uprostred špiny, kôp papierikov, tmavosivých krúžkov nalepených žuvačiek) sa jednoducho nefajčí. Ja podotýkam, že v prítomnosti ostatných.
* rozhodne sa nefajčí sediac v kancelárií s kolegami – to sa snáď už nerobí od 60tych či 70tych rokov (aspoň ja si nespomínam)
* je výborné ak zamedzím tomu, aby sa cigareta dostala do rúk deťom. Ak neignorujete, že to chcú. Vynadajte im alebo diplomaticky zaútočte na ich psychiku ak ich takto uvidíte, nerobíte to ale na internete to neustále omieľate? Potom ste pokrytci :)
* a kvantá ďalších…

Článok som po napísaní nechcel publikovať (píšem veci dopredu a publikovanie je separátny proces). Bol som na pochybách, či má ísť von a preto som sa na mojom súkromnom okruhu na Facebooku pre istotu opýtal. Dvaja ľudia mi potvrdili, že má zmysel. Takže ho tu máte a aj tak viem, že vo väčšine nedokážete oddelit DVE veci a tým pádom nepochopíte pointu článku. Viem, že tí, čo ju pochopili, nebudú mať potrebu sa ozvať a podporiť ju. Ozvú sa asi len tí druhí, neviem. Chcem byť príjemne prekvapený. Ale som pripravený na horšiu úroveň.

Môže sa Vám ešte páčiť...