Učebnice a skriptá za tablet!
Krátka správa, že v Južnej Kórei zamenia žiakoom učebnice za tablety. Srdce technoidných geekov skáče okolo dvoch-troch infarktov. Decká už cvrkajú do textilu ako budú h0x0ry. Skeptici pindajú o drahom riešení. Ja hovorím, prečo nie. Čas na takéto riešenia sa blíži.
V prvom rade si musíme uvedomiť, čo sú to školské učebnice a vysokoškolské skriptá.
Ak nepočítam solídne výtvarné kúsky učebníc, aké si pamätám aj ja, tak už na vysokej škole sú skriptá provizórne sádzané stránky a to najčastejšie Wordom, možno pár exotov použije TeX či iný vhodný sádzací systém, ktohovie.
Tak alebo onak, podklady pre učebnice sú v elektronickej forme pripravované pre bežnú tlač. Tu je len jedna technická zmena: vymeniť výstup na elektronický dokument prispôsobený prehliadaniu na tablete s obrazovkou, ktorej fyzický rozmer je menší ako stránka učebníc (ale najmä A4 formát skrípt).
V skutočnosti sa mi dokonca tablet zdá byť perfektné riešenie. Miesto stohu skrípt si stiahnem ich elektornickú verziu.
Negatívom je kazivosť tabletov a riziko ich poškodzovania pri neopatrnom zachádzaní. To sa zvyšuje ich prenášaním.
Ak by som to teda riešil ja, tak by som hľadal cestu financovania výbavy školy tabletmi, ktoré
* neopustia školu a žiakom sú poskytované len počas výuky,
* ak sú pridelené žiakom, tak sú významne financované rodičmi (ja viem…),
* nakoniec sa nájdu tablety, ktoré splnia úlohu prezerania dokumentov a sú až smiešne lacné (povedzme 100 – 200 dolárov?)
* všetko pred chvíľou sú kecy, ten tablet musí vydržať podľa mňa aspoň päť rokov bez akýchkoľvek veľkých investícií,
* ten tablet nemusí byť komerčný: môže mať v sebe Android, iOS ale môže to byť špeciálny hardware, zjednodušený a robustnejší.
Potom by som dal peniaze do vývoja systému, ktorý bude v škole poskytovať žiakom učebnice. Problém je možnosť nahliadať do učebníc aj mimo školy. Nie každý má počítač, internet atď. Takže by museli mať buď svoj tablet doma a musel by teda stáť menej ako platia za učebnice rodičia žiakom. Berte ako výhodu fakt, že celý ten štós kníh nahradí jedna malá placka. Tam sa narátavajú aj sekundárne náklady, ktoré sa eliminujú.
Aby knižky v tabletoch neboli len také samostatné dokumenty bez akejkoľvek väzby, určite by som vymyslel centrálny „sklad“ knižiek ale aj to, aby učitelia vedeli „riadiť“ to, aké knižky majú žiaci v tabletoch, aby im vedeli napr. „vnútiť“ zobrazenie učebnice a nalistovanie nejakej stránky/kapitoly. Toto všetko je technicky možné a aj ďaleko viacej.
Riešil by som aj možnosť „prezentácií“, kedy vyučujúci prednáša a žiakom sa na obrazovkách priebežne niečo premieta.
Systém cvičení, testov a takéto záležitosti. To všetko by sa dalo.
Na záver: určite by som to nevyvíjal komplexne ako kompaktný systém, ktorý pozná len akýsi dodávateľ. Mal by to byť projekt vyhotovený ako model, ktorého súčasti by sa dali zamieňať ako lego.
Fakt som len vysypal pár nápadov a hlavne chcem dať vedieť, že tablety ako učebnice sú dobrý smer.
Podstatné je, aby kórejský projekt u nás začali sledovať a poučili sa zo všetkého, čím si prejde. Neexistuje totiž šanca, aby takýto systém učebníc nakoniec neprišiel k nám.
Ibažeby to zasa dopadlo tak, že sa to bude riešiť ad-hoc a vykoná to pofidérna firma alebo firma s pofidérnymi schopnosťami ale neuveriteľným spôsobom vymyslia znovu koleso.
