Experiment: KODI na Raspberry Pi 3
Pred pár rokmi som chvíľku skúšal vtedajšie Raspberry Pi na KODI a nebol som spokojný s pomalosťou rozhrania. Druhú šancu dostal už môj vlastný nákup. Zobral som Raspberry Pi 3 s microSD slotom, krabičkou a adaptérom.
Môj cieľ nebol stať sa bastličom a naopak, skúsil som spotrebiteľský pohľad. Multimediálna stanica ako náhrada za moju Popcorn Hour A-400. Otázky: zvládne to laik? Funguje to bez nutnosti hrať sa na montéra?
Odpoveď hneď na úvod: takmer áno.
Krabička, Raspberry Pi 3 a adaptér sa kupujú zvlášť. Dokonca krabičku musíte poskladať. Síce je to náročnosť priskrutkovať dva plechy k rámu s otázkou prečo to už rovno v balení nie je zoskrutkované.
Operačný systém si musím nájsť na internete ale našťastie aspoň KODI je distribuované ako „obraz“, ktorý sa nahrá na voľnú microSD kartu. Náročnosť trošku vyššia ako laická ale zvládnuť sa to dá. Nahranie je rýchle.
Z praktických dôvodov po mojich pokusoch odporúčam kúpiť DVE alebo TRI microSD karty s kapacitou 4 gigabajty (menšie sú už neekonomické a väčšie sú mrhaním peňazí).
KODI je k dispozícií viacmenej v dvoch solídnych distribúciách: OpenELEC a LibreELEC. Po dôkladnejšom štúdiu považujem za živšiu LibreELEC pretože vydávanie nových verzií u OpenELEC trochu mešká.
Zvoľte teda stabilnú verziu LibreELEC, kde jedinou chybou je KODI vo verzií Jarvis (berte názvy ako sú) a zjavne oveľa modernejší Krypton by mohol byť zaujmavejší. Je však stále vo vývojovej fáze. Odvážnejší by si mohli skúsiť LibreELEC s Kryptonom. Ten aj normálne používam. Musíte však počítať s potenciálne nižšou stabilitou a čím menej rôznych prílepkov ku KODI, tak tým lepšie. To platí pre všetky možné rozšírenia a hlavne aj na skiny.
Skiny sú asi najzaujímavejšia oblasť pre zlepšenie zážitku z multimediálnej stanice. Už tu môžete stráviť niekoľko dní modifikovaním prostredia KODI.
Praktický pohľad na krabičku s KODI:
Stratíte možnosť vloženia interného disku. Potrebujete teda solídne úložisko, pochopiteľne na gigabitovom Ethernete. Najlogickejšie východisko je NAS. Toto môže oproti NMT s interným diskom môže situáciu predražiť.
Získate hodne maličkú krabičku.
Prídete o optický výstup. Musíte teda mať TV, ktorá prenos zvuku cez HDMI dokáže premostiť do receivera. So zvukom môžete mať odlišnejšie problémy a to najmä u kvalitnejších videí s bohate priestorovým zvukom. To môže priniesť ďalšie náklady do receivera alebo laborovanie s nastavovaním KODI. To nemusí byť prijateľne úspešné.
Dostanete hodne dobré vydania multimediálneho prehrávača KODI (Jarvis, Krypton), ktoré už fungujú v skoroautomatickomo režime a prinášajú komfort. KODI pekne rozpoznáva videá a sťahuje doplnkové informácie o nich z rôznych internetových služieb.
Predstava, že toto je užitočné pre ľudí, ktorí si robia multimediálny archív je pravdivá ale čiastočná. KODI už dáva služby aj ľuďom, ktorí si video pozrú raz a hneď ho zmažú. KODI totiž dokáže aj takéto priebežné používanie. Pribudnuté videá rozpoznáva, takže už v jeho rozhraní už len „používate“.
Benefitom sú rôzne doplnky, ktoré vylepšujú tak získavanie informácií o videách ale aj drobnosti ako titulky.
Ďalšia oblasť sú online služby: môžete v KODI mať napríklad sekciu s rebríčkami toho, čo práve frčí – IMDB, Movie database a podobne weby majú do KODI dátové rozhranie. Pre konzumenta to znamená, že vám na obrazovke môže zobraziť rebríček práve „žhavých“ filmov v kinách.
Do online služieb sa počítajú aj rôzne videoweby po internete, online streamy. V základe to KODI nemá ale rieši sa to pomocou „repository“. Tie nie je najtriviálnejšie pridať do KODI ale potom sa prídavky inštalujú laicky prijateľným spôsobom.
Ak by som teda chcel urobiť laické riešenie, asi by som predkonfiguroval Kodi, urobil z neho moj custom image a nahral ho laikovi na microSD kartu. Ten by si už len musel nakonfigurovať umiestnenie zložiek s videami.
Záver: KODI na Raspberry Pi 3 je už takmer laicky zameraným riešením. Bez „ajťáka“, ktorý pomôže to rozbehnúť sa to ale ešte nedá.
