Big data nie je vždy pekná vec

Buď si prečítate celé alebo skúsiim stručne a pridám postoj.

Poliak vymyslel metódu založenú na prieskumoch na Facebooku, ktorou z otázok vytvára psychologický profil. Tým získal prístup k profilom a podľa lajkov dokázal profilovať človeka. Toto robil vo firme Cambridge Analytica. Z nej po čase odišiel, pričom ho napadlo to, čo nás: že sa to dá pekelne zneužiť.

A to sa vlastne stalo. Tá firma potom už išla na vec tvrdšie, maskovala snahu o prístup k profilom za IQ testy, ktoré tak radi ľudia vypĺňajú. Zároveň smartphone cez Facebook im dodával úplne sám ďalšie kvantum informácií.

Tento prostriedok nakoniec využili pre ovplyvňovanie politiky – firma začala pracovať pre republikánov v amerických voľbách.

Firma začala skupovať ďalšie dáta napríklad z klubových kariet supermarketov a toto všetko zamerala do cielenej reklamy na konkrétne typy ľudí.

Celá finta je potom založená na tom, že TÚ ISTÚ VEC propagujete rôznym ľuďom odlišnou formou tak, aby im lepšie zapasovala do ich presvedčenia.

Či sú úspešní? O tom sa nedá pochybovať.

Odsudzujem to? Morálne áno. Technicky je to zaujímavé. Spôsoby votretia sa do profilov ľudí sú už podľa mňa za hranicou prijateľnosti a nedokážem to ospravedlniť tým, že si to ľudia „odklepli“.