Novinár…

Včera pri pozeraní správ J@J televízie (kukal som spot o domovom poriadku a ako nemáme z okien vyvešiavať nič iné ako ruské zástavky na prvého a deviateho mája) som sa opäť zamyslel nad tým, čo je vlastne novinár. Predom upozorňujem, že zanedbávam nezanedbateľný kus fortieľu, ktorý novinári musia mať aby vznikol a vyšiel v novinách článok, aby sa natočila, nastrihala a odvysielala reportáž.


V časoch socializmu som na novinárov hľadel najprv ako na neexistujúcich ľudí, ktorí písali tie úžasné články do PRAVDY, RUDÉHO PRÁVA či do PRÁCE a SMENY. Dospievaním človek zisťuje, že nič nevzniká samo (a v dnešnej dobe ho v tom okamihu opúšťajú aj také tie pubertálne excesy ako sú Grafitti). Prestal som odoberať Elektrón a s príchodom počítačov ma zaujala Elektronika (zámerne vynechávam Bajtek a iné poľské časopisy). S neúmerným nadšením som vzhliadal k tomu jedinému číslu, kde sa skvel stĺpček. Podfarbený nádhernou žltou farbou a neodmysliteľným kúskom počítačového programu. Vedel som to vopred, niekoľko dní po termíne uzávierky mi prišiel list, že mám odsúhlasiť konečné znenie. Čerešničkou bol honorár o ktorý mi vôbec nešlo. Bol som totiž ochotný odovzdať informáciu zadarmo ;-)
Na dlhú dobu to ostal posledný môj príspevok v nejakom papierovom periodiku, nastúpila vysoká škola, ktorá zohrala urputný súboj s nastupujúcim počítačovým koníčkom. Ten prerástol do neskutočnej udalosti – šesť počítačov na fakulte sa po večeroch stalo mojim častým spoločníkom a nakoniec som si uzurpoval čas aj pri jedinom počítači AMSTRAD na internáte. S koníčkom prišla jasná preferencia literatúry a začal som rozoznávať kvalitu písaného slova z odborného hľadiska. Už som vedel, že v BAJTe sa dozviem viac ako v CHIPe. Začal som sa smiať na neumelých článočkoch zredigovaných veľkými novinármi do denníkov.
Skončila škola a odrazu sa počítače stali mojou prácou. Najprv ňou bola vlna spectrizmu vyvolaná VD Didaktik v Skalici a potom práca „v reklame“. Tu som sa opäť dostal bližšie k novinárčine ale akosi z druhej strany. Videl som „ako sa to vyrába“ – DTP už pre mňa nebola skratka, ktorú som si predtým prekladal pomocou slovníka (a tým pádom jej nerozumel). Nejakou smiešnou náhodou sa mi podarilo vymyslieť zaujímavý text náborového inzerátu (personálna inzercia) a všimla si to novinárka z veľkého ekonomického týždenníka. Urobila so mnou rozhovor a to hneď hviezdnou formou – otázky zaslané faxom ;-)
Preskočíme úvod, ktorý je len vatou, dobre?
Moja dnešná predstava novinára je zrejme divná. Myslím si totiž, že je to zväčša veľmi mladý človek, ktorý býva kdesi na internáte a podľa všetkého študuje. Najčastejšie ekonómiu :-)
V redakcií však má okolo seba viacej starších kolegov. Najčastejšie sledujú správičky vydané tlačovou agentúrou. Prvý z nich pracujúci pre bulvár z jednej vetičky vyvatuje krásny článok s pridaním fotografií a bombastickým titulkom. Druhý sa pokúsi nad tým zamyslieť a keď skončí pošúcha si otlačený zadok. Tretí vybehne niekam von s kameramanom a natočí sám seba niekde vedľa dopravnej značky či iného vhodného prvku. Štvrtý podnikne pokus overiť si fakty a skončí zväčša ako jeden z prvých troch – jemu dostupné zdroje boli kdesi na obede alebo mali vypnutý mobil ;-)
Vo všeobecnosti si ale žiadny z nich nedáva prílišnú námahu a preto sa vymyslel ešte jeden krásny názov „investigatívny“ aby sa naznačilo, že tú sa už reálne človek zapotí pobehovaním (najčastejšie do vyšlapaného koliečka). Pokiaľ novinár niečomu nerozumie má vyšľapaný okruh „odborníkov“. Preto na všetky počítačové problémy odpovedá v médiach vždy jedna a tá istá tvár. A je jedno, či je to problém vírusový, microsoftí, linuxový, databázový či len problém googlích akcií na burze. Keď sa spomenie zákon alebo problém s ním, vždy sa objaví na betón ten istý právnik, ktorého jedinou zárobkovou činnosťou už nie je právnická prax ale skôr účasť v správnych radách či iných orgánoch podľa možnosťí čo najväčších firiem. Napriek tomu je jeho „právny názor“ takmer ako sám zákon vytesaný na čelo jednej slepej dámy. Deje sa niečo divné v politike? Ujo na simsone vie všetko :-)
Chcete ako firma zaujať svojou tlačovou konferenciou? Nezabudnite do pozvánky pre novinárov dopísať podstatné body – raft, občerstvenie a trošku zašmodrchajte priamu narážku na igelitku s darčekmi – kľudne ich označte ako pracovné materiály. Až potom máte istotu, že vaše hodnotné informácie v absolútnom prepise prezentácie sa objavia ako nejaký štvorček trebárs v ekonomickej rubrike. Pokiaľ náhodou dotyčný študent novinár nemal večer krúžkovicu. Pokiaľ áno, ogrcanú čiapku s emblémom vašej firmy stretnete na druhý deň ráno na akomsi bezdomovcovi.
Vždy som obdivoval ľudí, ktorí svoju novinársku profesiu pochopili ako výzvu vydať sa do najnebezpečnejších častí sveta a trebárs prebrázdili ďaleké rozvinuté Rusko či prebehli Afghanistanom. Páčilo sa mi ako výsledkom ich práce bolo trebárs pozadie vysielané CNN a prácny drahý „live“ telefonát cez satelit, z ktorého som sa dozvedel, že sa čosi deje. Bol to zážitok. O pár mesiacov vychádza drahá knižka na hrubom kriedovom papieri s veľkými fotografiami rozkúskovaných domov, špinavších človiečikov s rozkúskovaným odevom so zaujímavým názvom, v ktorom sa určite nachádza isté kľúčové slovo, ktoré sa marketingovo chytá.
A tak by som mohol ďalej pokračovať ale dosť už sena ;-)

Written by rony