Kúpeľka story

Piatok, po hodinovom čakaní moje zvedavé otázky: Naozaj to v pondelok zvládnete ísť kúpiť tie obkladačky a prísť sem ráno? Odpoveď znela áno.
V pondelok teda prídu s obkladačkami a vrátia ich na miesto, kde boli vytlčené kvôli oprave čohosi tečúceho.
Pondelok
8.00: s pocitom povinnosti rýchlo raňajkujem.
8.30: pokiaľ boli poriadni, do deviatej už sú tu. Ako na koni.
8.46: púšťam si Sepulturu. Nejasne tuším, že prejdem na Death Metal.
9.50: počúvam Deep Purple, Child In Time… prepínam na Death Metalovú stanicu.
10.20: skúšam sa dovolať majstrovi. zvoní to a nedvíha ;-)
10.50: dovolal som sa, mám ďalšie číslo. Veru predajňa je zatvorená a otvorili o desiatej. Ale mám byť doma, prídu sa na to „pozrieť“ ;-)
12.10: už sú tu a idú kúpiť tie obkladačky.
13.50: už sa vŕta, búcha a pracuje.
15.20: pomaličky dokončujú, obkladačky už sú na mieste.

Written by rony

3 komentáre

azure

som dost citliva na svoj volny cas a bojim sa, ze po takomto cakani by som uz bola minimalne znechutena..
no.. ludia, co ma poznaju, vedia, ze ked poviem svoju oblubene slovne spojenie „to myslite vazne?“ – tak je zle..
aj ked z toho, co okolo seba pocuvam, mam pocit, ze „remeselnici“ v dnesnej dobe maju neohrozene postavenie.. :(

Comments are closed.