Príbeh obyčajného hajzla

Už roky som tam chodil. Vždy som cítil, že tam musím, no zároveň som sa tešil na ten pocit, ktorým sám seba obdarím. Poznal som ten očisťujúci pocit a túžil som po tom, aby to tak zostalo.
Jeho existencia bola pre nás istotou prežitia aj v najťažších momentoch a vyriešil priamočiaro akékoľvek konflikty svojím chladným zjavom a žiarivým porcelánovým úsmevom. Nikdy nič nepovedal ale vždy som podvedome tušil ako jeho až mrazivo chladný zjav pôsobí na každého z nás ako najtradičnejší múr nárekov, pri ktorom preberieme zaujímavosti všedného dňa, konflikty prinesené medzi nás a svet riešení nezvyčajných problémov sa začínal, prebiehal ale i končil aj u neho.
Bohužiaľ stal sa z neho špinavý, slintavý a nepekný hajzlík, ku ktorému prichádzam s najväčšími obavami. Cítiť z neho smrad nechutnosti a odpor. Zovšadiaľ nateká. Obávam sa, že sme v… Kto opraví náš zatopený hajzel?